VÍZIA AGROZÓNY ĽANDY A SLABINY ĽANDOŠANOV
V decembri som v príspevku – „Blýska sa na novú agrozónu?“ uviedol dôvody, prečo predanie lúky kupcovi by bola strategická chyba. Zopakujem ešte raz: Týmto krokom by sme definitívne stratili možnosť využiť potenciál lúky v prospech všetkých (!) Ľandošanov (resp. ich následovníkov) – veď susedí s Agrozónou Vygoda.
Ale poďme pekne poporiadku. Na programe dňa je záchrana lúky (a nielen lúky!). Veľa závisí od toho, či podielnici budú ochotní zaplatiť dlžobu Pozemkového spoločenstva Ľandy. Ak to dokážu, tak sa zapíšu zlatými písmenami do histórie nielen Ľandošanov, ale aj obce.
Predpokladajme – aspoň na chvíľku – že dlžobu zaplatia. Čo potom? Aký úžitok budú mať podielnici zo zaplatenia dlhu? Sú to oprávnené obavy. Najmä keď sme zabudli na hnací motor úspechov Ľandošanov v minulosti: spoluprácu. Ale naozaj sme všetci zabudli? Ja som napr. vždy pripravený spolupracovať na dobrom projekte. Spolupráca je takpovediac súčasťou môjho životného štýlu. A čo Vy? Považujete spoluprácu za prežitok v živote pozemkového spoločenstva? Tak či onak, musíme si priznať, že sme doteraz nedokázali ponúknuť podielnikom projekty, ktoré by oslovili každého z nich, resp. aby v nás pestovali pocit spolupatričnosti (nezávisle od toho, či žijeme v Bratislave, Kežmarku alebo v Slovenskej Vsi).
A teraz poriadne premýšľajme: Nenaplňuje tieto parametre vízia vytvorenia AGROZÓNY ĽANDOŠANOV? Ak áno, zahodíme túto príležitosť?
Odkiaľ však začať. Ak sa vrátime k návrhu – ktorý odznel na poslednom zhomaždení Ľandošanov – tak na predaj lúky treba zabudnúť! Taktiež rýchle odčlenenie lúky v prospech podielníkov nie je najlepší nápad. Prinajmenej preto, lebo ak lúka nie je súčasťou územného plánu obce, nemôžu sa vytvárať parcely menšie ako 2000 m2. Existuje potom nejaké riešenie? Existuje. Cesta vedie len a len cez „doplnok ÚP obce“!
Načo by sa mali Ľandošania pripraviť, ak sa rozhodnú vybudovať agrozónu ?
Moje skúsenosti s projektom Agroturistická zóna Vygoda hovoria, že vypracovanie projektu a schvaľovací proces v územnom konaní môže trvať 2 – 4 roky.
Ľandošani by mali tiež vedieť, koľko bude stáť projekt a každý úkon na jeho realizáciu. Taktiež by nemali podceňovať fakt, že ak sa v extraviláne pripravuje projekt na veľkom území (24 ha), tak sú prísnejšie kritéria na jeho schválenie. Okrem iného treba pripraviť návrhy projektov centrálnej čističky a vodovodu (ak chceme zvýšiť svoje šance v schvaľovacom procese).
Dôležité bude, aby sme sa vedeli „trafiť“ do strategických plánov Prešovského kraja (rozvoj agroturizmu , tvorba pracovných miest, ochrana prírody a pod.). To všetko sme mali ošetrené v projekte Agroturistickej zóny Vygoda – inak by sme neuspeli.
Výsledkom tohto snaženia by mal byť stavebný pozemok pre každého podielníka a rezervné pásmo pre seniorské zariadenie v „lesoparku“. Po schválení doplnku ÚP obce by sa stavebné pozemky odčlenili v prospech podielnikov. A ešte maličkosť: Aby nevznikli hádky, nikto by nemal dostať právo prednostne si vybrať stavebný pozemok. Mal by sa dodržať tradičný zvyk Ľandošanov – losovanie.
Pri každom projekte by mali autori vedieť zadefinovať jeho najväčšie prednosti a slabiny. V projekte Agrozóny Vygoda sú najväčšou slabinou samotní vlastníci pozemkov v riešenom území. Len enormným úsilím mojej rodiny – a nezištnej podpore rodiny Varholovej – sme boli v územnom konaní úspešní a zaplatili všetky výdaje, ktoré boli s tým spojené. Takto vznikol zaujímavý paradox: Bez spolupráce rodiny Varholovej a Smrekovej by sa vlastníci lúky na Kamencoch a Vygode nedostali k stavebným pozemkom, ale z ich kruhu doteraz nikto neurobil ani jeden krok, ba ani krôčik (!) vedúci k spolupráci vlastníkov v riešenom území. Rozhovorom o spolupráci sa vyhýbajú ako čert svätenej vode, až to pôsobí „smutnosmiešne“. Alebo za odmietnutím spolupráce sa nebodaj skrýva ich vypočítavosť? Nasledujúce roky nám dajú jasnejšiu odpoveď na túto otázku. V každom prípade sa zo správania vlastníkov pozemkov v Agrozóne Vygoda treba poučiť. A to preto, lebo spolupráca je kľúčová pri vzniku a fungovaní každej, opakujem každej (!) agrozóny, ktorá nevznikla zásluhou investície developera.
Preto hovoriť o spolupráci, v preklade znamená predovšetkým spravodlivé rozdelenie nákladov a zisku medzi vlastníkmi pozemkov! Z tohto pohľadu je potrebné už pred začatím práce na Agrozóne Ľandy uzavrieť písomnú dohodu o financovaní projektu. Je to citlivá otázka. Keď som pripravoval projekt Agrozóny Vygoda, nemal som odvahu pýtať príspevok od vlastníkov pozemkov v riešenom území. Po prvých negatívnych skúsenostiach som hneď pochopil, že to bude stratený čas – nikto by nás finančne nepodporil. Pritom neexistovala podmienka, aby sme museli vytvoriť agrozónu na tak veľkom území – 24 ha. Samozrejme, náklady sa tým navýšili.
Otázka znie, čo bráni Ľandošanom, aby sa správali inak ako vlastníci pozemkov v Agrozóne Vygoda? A ešte presnejšie, čo je ich najväčšou slabinou?
Podľa môjho názoru, najväčšou boľačkou Ľandošanov je nedostatočný pocit spolupatričnosti, takpovediac sa necítime ako hrdí vlastníci jedného „spoločného“ domu.
Mohol by som napísať psychologickú analýzu, prečo sme sa „dopracovali“ k takému stavu, ale zdravým sedliackym rozumom dôjdeme k rovnakým záverom. Skúste si napr. položiť túto otázku:
Môže sa spoluvlastník domu cítiť plnohodnotným vlastníkom, keď nevlastní kľúč od hlavného vchodu?
A teraz si predstavte, že sa ocitnete v takejto situácii: Prídete autom pred vstupnú bránu na Ľandy a zaparkujete na kraji cesty. O chvíľu dôjde pred bránu neznáme auto. Vodič vystúpi z auta, odomkne si bránu a bude pokračovať v jazde (nie je to iba moja skúsenosť – pozn. J.S.).
Sme rovní a rovnejší? Kto chce tvrdiť, že „podielnik bez kľúča“ sa bude v komunite Ľandošanov cítiť komfortne s podielnikmi, ktorí vlastnia kľúč od brány? Máme považovať podielnikov bez „kľúča“ za menej dôveryhodných a zodpovedných, ako podielnikov s kľúčom? (Môžem vymenovať i ďalšie príklady, ktoré spôsobili, resp. spôsobujú existenciu „neviditeľnej steny“ medzi členmi pozemkového spoločenstva.)
Kľúč má veľkú symboliku. Navrhujem, aby sme prijali opatrenia, ktoré by mali za cieľ upevňovať vzťahy medzi podielnikmi (aj dobré vzťahy sa pokazia, ak sa nepestujú). Na začiatok by stačilo, aby sa dalo vyrobiť toľko kľúčov od hlavnej brány, koľko je podielnikov. Kľúč by nám mal predovšetkým pripomínať povinnosť ochraňovať a zveľaďovať dedičstvo našich predkov. O to skôr, že sme sa veľmi ľahko (!!!) dostali k vlastníctvu podielu pozemkového spoločenstva Ľandy (na rozdiel od našich predkov).
Hrdiť sa (čítaj: nehanbiť sa za seba) môžeme iba vtedy, keď dedičstvo našich predkov zveľadíme.
ZÁVER: Princíp spolupráce je bytostne spätý nielen s budovaním agrozón v Slovenskej Vsi, ale aj s fungovaním
pozemkových spoločenstiev.
Do akej miery si osvoja tento princíp Ľandošania, v takej miere môžeme byť optimisti v rozvoji
Pozemkového spoločenstva Ľandy.
Jozef Smrek
POZNÁMKA: Existuje ešte jedno (ideálne) miesto na vytvorenie AGROZÓNY ĽANDOŠANOV. To miesto
objavili zakladatelia dediny SCHEWERBERG v lokalite Ľandy (viď výskum historika
I. Chalupeckého – Slovenská Ves v premenách času, str. 29 – 36, 103 – 106
Po jej zániku tu existoval majer, ktorý zanikol na zač. 20. stor. O tejto variante budem
písať vo februári.
(Ak si prečítate môj návrh „Koncepcie rozvoja agroturizmu v obci“ v rubrike AGROTURIZMUS,
tak zistíte, že som už pred ôsmimi rokmi upozorňoval na túto možnosť – pozn. J. S.)