VILIJA – ŠTEDRÝ VEČER
Prípravy na štedrý večer začínali adventom, boli to štyri adventné týždne striedmeho stravovania, modlitieb a upratovania okolo domu v dome aj v maštaliach.
Všetky miestnosti domu boli vydrhnuté a poumývané, položené sviatočné koberce doma utkané, umyté okná, okenné rámy, dvere aj nábytok.
V podvečer vilije sa urobil poriadok aj v maštaliach pri statku.
K tomu predvianočnému ruchu bolo potrebné upiecť domáceho chleba v piekarniku (pekáreň bola pod pecou vchod zo šiny (zo siene) napiecť kuchy ciste – koláč čistý a oberanky z makym, tvarogym, ľekvarym (koláče s makom, tvarohom, lekvárom).
Od rána sa ešte varilo jedlo na štedrý večer, staviol še vianocny stromek, (staval sa vianočný stromček) byla to jedlicka, aj smrecek (bola to jedlička, smrek, prizdobil sa salónkami domácej výroby z karamelu-cukor s mliekom, ozdobione jabkami neskorsyj aj gľunčami, (ozdobené jablkami, vianočnými ozdobami) na vierchu špic abo gviozda, (na vrchole špic alebo hviezda). Aj vtedy boli najnetrpezlivejšie deti, ale mohli očakávať nie tak honosné, skôr skromné darčeky, ale aj tým sa tešili.
V predvečer prichádzali prví vinšovníci. Do evanjelických domov chodili evanjelické deti s koledou:
Vianočné ticho padá, padá, padá
do sŕdc Vám lásku vkladá, vkladá, vkladá
koledy spievajme, Ježiška vitajme,
hosanna, haleluja.
A jednou nábožnou piesňou z Tranovského spevníka:
Čas radosti veselosti svetu nastal nini
neb Buh večny nekonečný narodil se z panny
v Mestečku Betleme, v jasličkách na slame
/leží malé pacholatko na zime/.
Jeden z najstarších a najvýrečnejších predniesol domácim viery obvyklý vinš:
Do kosika dostali po falatku z oberanka a jabko a daco pinindzi. Podženkuvali a hajde dalij o evanjelicky dom.
Do košika dostali koláč, jablko a trocha peňazí. Poďakovali a ďalej do evanjelického domu.
Po deťoch prichádzali do príbuzných rodín mladí chlapci, cigáni s husľovou muzikou, cigánky aj žobráci.
Ev.a.v.veriaci išli do kostola o 18,00 hodine a v katolíckej viere na polnočnú svätú omšu.
Mimoriadne vítaní boli pastieri a to podľa spolkov, urbarskí pastieri prišli zavinšovať najprv predsedovi spolku a následne postupne ostatným gazdom z urbaru, podobne to bolo u Ľandovskej spoločnosti, neskôr aj v chudobnej gmine. Bačovia vinšovali tiež každému gazdovi, ktorý mal ovce na salaši.
Kúzlo Vianoc prikrášlili pastieri trúbením na pastierskych trúbkach, keď zatrúbili spravidla jeden verš nábožnej piesne Tichá noc, svätá noc, domácim viery až husia koža narástla, tak dojímavo pôsobila trúbka a pieseň. Popri tom po odtrúbení zaplieskali dlhými pastierskymi bičmi a nasledoval pozdravný vinš gazdovi:
Na svatom vilije, a Boze narodzyne (na Vianoce) a druhýkrát na Nový rok.
Nemožno zabudnúť na baču a juhasov (valachov), ktorí obchádzali gazdov, ktorí mali na košiari ovce, jarky, jahničky v danom roku. Aj oni vedeli zatrúbiť, zvonili krásnymi spiežovcami a vedeli plieskať bičom.
Vinš všetkých bol v podstate želaním na viliju, Božie narodenie a na prelome Silvestra na Nový rok, teda chodili celú noc.
Obvyklý vinš bol: Vincujem vom na tom svatom vilije, Boze narodzenie, Novy rok (na Sväté Vianoce, Božie narodenie, Nový rok) zeby šče še dozyli drugyj svatyj viliji, pri scenšču, pri zdroviu, pri Bozskym pokoju a co se zondoče od Pana Boga nef vom to pozegno (aby ste sa dožili druhej svätej vilije Vianoc, pri šťastí, pri zdraví, pri Božskom pokoji a čo si žiadate od Pána Boha, nech Vám to požehná).
Okrem slávnostnej časti vinšu pripojili veľa zdaru v dome, ďalej tak na poli aj v maštali, na paši.
Gazda, funkcionár spolku ich pozval aj do domu, ku stolu a pohostil, ostatní gazdovia dali pastierom slaniny, klobásy, kuch cisty, oberanek, jabka (koláč čistý,koláč plnený, jablká) kto čo mal, to dal, no a na zdravie pohárik aj dva pálenky.
V deň vilije prišli do rodičovského domu všetci ženatí a vydaté a spoločne išli do kostolov. Po kostole spoločne prišli osláviť viliju a na ďalší deň Božie narodenie. Prvý sviatok Vianočný bol sviatkom rodín. Cudzí v ten deň nechodili s výnimkou vinšovníkov.
Najviac boli žiadaní parobci (mladí chlapci), ktorí mali priniesť do domu šťastie. Museli si preto privstať, aby boli prví. Deti pod vianočným stromčekom boli obdarované predovšetkým novým šatstvom, hračkou a trochu aj sladkosťami.
Druhý sviatok vianočný bol významný tým, že v rímsko – katolíckej viere začal chodiť pán farár, organista, kostolník a miništranti po kolendže (po kolede), všade boli veľmi vítaní. Museli obísť celú obec, aj Výbornu, Vojňany, aj horárne. Podobne mladí chlapci celé sviatky chodili s betlehemom. Tí tiež boli vítaní. Patrilo to do histórie vianočných a novoročných sviatkov dlhé veky od narodenia Ježiša Krista.
Na Silvestra sa išlo do kostola večer. O polnoci začali súčasne zvoniť katolícke aj evanjelické zvony. Evanjelická mládež vyšla až do turni (veže) ku zvonom, zaspievali pieseň a hlasito zavinšovali šickym ľudžom scenštlivy Novy rok tišic dževiensto jedna (všetkým ľuďom šťastlivý Nový rok tisíc deväťsto jeden) Spev a vinš sa rozliehal široko ďaleko.
Starší občania obce jednoznačne hovorili o veľkej spolupatričnosti rodín. Sused pozdravil suseda a prial mu do Nového roku všetko najlepšie. Nezhody boli tiež, vznikli pri dedení majetku, ale vo Vianočnom okruhu to trocha prebolelo. Vianoce a Nový rok boli predovšetkým o modlení sa k Pánu Bohu, utužovaní rodinných zväzkov.
Žiadne zábavy sa nekonali.
V slávnostnej polovici cirkevného roku, bolo ich päť, prvá na prvú nedeľu po Novom roku a posledné v nedeľu v týždni Petra Pavla. Potom už len práca na gazdovstve, na poli aj v maštali.
Doslov:
Tak mi o Vianočných a Novoročných sviatkoch porozprávali dve Kataríny.
Obe sa narodili v roku 1912, jedna už mala pár týždňov, keď sa potopil slávny Titanic, ktorým cestovali ľudia do veľkej Ameriky za prácou.
O Vianočnom okruhu mi vďačne porozprávali v roku 1972, vtedy 60 ročné Katarína Laufová a Katarína Barloková (prvá bola môjho otca sestra a druhá mojej mamy sesternica). Jedna hovorila o zvyklostiach ev.a.v. cirkvi a druhá o r.kat.cirkvi.
Michal Galgon