VÁŽENÝ STAROSTA A POSLANCI

VÁŽENÝ STAROSTA A POSLANCI
za bezpečnosť križovatky Vygoda zodpovedá Prešovský kraj. V tomto priestore má svoj podiel zodpovednosti samospráva, a tiež naše OZ. Aj keď máme vypracovaný dopravný projekt pre prípad nárastu počtu obyvateľov Agrozóny Vygoda (výjazd je riešený novou cestou – viď dokumentácia od projektovej kancelárie DISTA – uloženú na Obecnom úrade), uvedomujeme si, že dnes už treba riešiť problém komplexne – premávka na ceste č. II/542 (i na ceste č. 4455) bude len a len narastať. Z tohto dôvodu sme sa opäť obrátili na projektovú kanceláriu DISTA. V tejto etape nášho zámeru organizačnú a finančnú stránku projektu zabezpečuje zatiaľ rodina Kučerovcov, Smrekovcov, Purdešovcov, Varholovcov, Slivinských, Holáskovcov a Soľavovcov. Celková hodnota našej iniciatívy (po získaní územného a stavebného povolenia) bude najmenej 7000 eur. Dokumentáciu s príslušnými povoleniami chceme neskôr venovať obci. Veríme, že samospráva ocení našu aktivitu a prihlási projekt do grantových programov, ktoré sú zamerané na zvýšenie bezpečnosti v cestnej doprave.
Naša iniciatíva pri riešení bezpečnosti križovatky Vygoda je príležitosťou, aby sme premýšľali o našej (ne)spolupráci z nového zorného uhla. Aj nedávna skúsenosť z opravy lesnej cesty č. 4455 ukazuje, aká je vysoká miera efektívnosti, ak samospráva spojí sily s občanmi. Moja rodina iniciovala opravu cesty, a preto kúpila asfaltový materiál vhodný na tento účel. Potom sme oslovili Urbár Výborná, aby nám pomohol týmto materiálom zasypať jamy, ktoré sa na ceste po každej zime zväčšovali. ( Tým, že J. Slivinský oslovil tiež poľovníkov, prostredníctvom pána Kriššáka vznikla spolupráca medzi Vojenskými lesmi a samosprávou.)
Otázka teda stojí, čo bráni samospráve spolupracovať s našim OZ aj pri iných aktivitách, osobitne v projekte Agroturistickej zóny Vygoda? Preto chcem Vás upozorniť na jej problémy, ale aj nevyužitý potenciál (s dosahom na rozvoj obce).
Kto má záujem poznať prácu nášho OZ, tak určite si všimne, že sa snažíme výzvy riešiť predvídavo a komplexne. Preto sa nemôžeme čudovať, že nie všetci občania dokážu zachytiť zmysel krokov, ktoré sme realizovali, resp. navrhujeme. Osobitne v Agrozóne Vygoda. Takto mnohým uniklo, že sme napr. zabezpečili nový pozemok pre autobusovú zastávku. Alebo iný príklad: Kto z vlastníkov niektorých stavebných pozemkov v Agrozóne Vygoda vie, že by sa najprv musel so susedmi dohodnúť na rozšírení prístupovej cesty, ak by chcel získať povolenie na výstavbu domu? (Ako napr. pán A. Gallik, ktorý začal stavať dom.) Pravda je taká, že kým iní si v pozemkových úpravách kontrolovali svoje pozemky, ja som vyvinul iniciatívu, aby sa prístupové cesty rozšírili o konfiškát Galgona z Výbornej, ktorý spravol Pozemkový fond (1,3 ha). Výpočet aktivít v prospech občanov je oveľa vyšší. Už dnes je ale isté, že niektorí vlastníci stavebných pozemkov v Agrozóne Vygoda sa budú do konca života správať tak, akoby im všetko spadlo z neba. A už vôbec si nemožno predstaviť, aby niektorý vlastník pôdy túžil vymeniť si so mnou miesto v čase, keď hrozilo, že v prípade krachu projektu vyjde nazmar nielen moja energia a čas, ale aj všetky vynaložené financie mojej rodiny (vrátane našich troch detí). 4 roky práce (i stresu) mali ďaleko
od pokojného života.) Zásadná otázka preto znie, na akej strane stojí samospráva?
Dlhodobo navrhujeme, aby samospráva urobila systémové opatrenia, ktoré by napomáhali iniciatívam občanov – viď návrh “Koncepcie rozvoja agroturizmu v Slovenskej Vsi“, ktorý som odovzal starostovi S. Gallikovi ešte v 1. volebnom období. Vo vzťahu ku Agrozóne Vygoda sme tiež žiadali, aby sa vytvorila komisia, v ktorej by bol tiež zástupca samosprávy, nášho OZ a architekt.
Je to systémové opatrenie. Každý stavebník musí byť informovaný o cieľoch projektu, ale i povinnostiach vo vzťahu k rozvoju Agrozóny Vygoda. Inak vznikne anarchia a bude sa stavať „bez ladu a skladu“ (viď pokus postaviť bungalov). Preto tento list treba považovať za žiadosť o vytvorenie takejto komisie. V každom prípade pretrvávajúca „ nespolupráca“ samosprávy a OZ Vygoda doširoka otvára cestu pre ľudí, ktorých nikdy netrápilo, či treba pomôcť a čo všetko treba urobiť v projekte, aby sa získali všetky povolenia a ktorí už vôbec nemajú empatickú výbavu opýtať sa, koľko peňazí to stálo (veď takéto projekty existujú v každej dedine!!!).
Môžu byť akékoľvek výhrady voči tvorcom projektu, ale nikto nemôže poprieť, že to nie je developérsky projekt, ale občianska iniciatíva, ktorej potenciál možno naplno využijú až budúce generácie Slovenskovešťanov. Kto si preštuduje projekt, tak zistí, že riešené územie má rozlohu
23, 8 ha, z toho je vyčlenená rezervná plocha (5,2 ha) na vybudovanie komunitného sociálneho zariadenia. Ak by evanjelická komunita v obci využila ponúknutú šancu, vzniklo by unikátne sociálne centrum uprostred záhrady a lesoparku, kde by klienti mali možnosť pestovať ovocné stromy, zeleninu, chovať hydinu a pod. Finančné náklady by mohli kryť tiež z predaja stavebných pozemkov (1,3 ha), ktoré sú rovnako vo vlastníctve cirkvi v riešenom území. (Inšpiráciu som dostal v Nórsku, keď som r. 2002 navštívil podobné centrum. Teraz i u nás registrujem záujem o tento typ sociálneho zariadenia – považuje sa za top zariadenie pre seniorov.)
Naštartovanie tohto projektu by nastolilo otázku vybudovania vodovodu, ktorý je plánovaný v Agrozóne Vygoda. V tomto smere sme oslovili firmu Slovzeolit aby posúdila potenciál vodných zdrojov v jej okolí. Obhliadky sa zúčastnil Ing. M. Beharka (majiteľ firmy), Ing. J. Slivinský, starosta obce Vojňany M. Gaborčík a J. Smrek. Ing. M. Beharka vyhodnil situáciu a konštatoval, že potenciál vodných zdrojov presahuje potreby Agrozóny Vygoda. (M. Beharka bol odborným poradcom už pri tvorbe projektu, spolu s Ing. M. Košíkom, Csc. zo Sp.N. Vsi.) Pramene pitnej vody sa nachádzajú asi 700 – 900 m od Agrozóny Vygoda (pozemok je vo vlastníctve Evanjelickej cirkvi). Taktiež by sa vybudovali 2 studne (na zamokrenej lúke v blízkosti prameňov), z ktorých sa v prípade potreby (v období sucha) bude čerpať voda do rezervoára. Ak by vznikla potreba zásobiť vodou Vojňany a Slovenskú Ves (ako záložný zdroj), je možné využiť pramene potoka Vojňanka. Je to ďaleká budúcnosť, ale už teraz vieme, že v prípade lesného požiaru by bol vodovod vítaným zdrojom vody.
Slovenská Ves a Vojňany majú viac dôvodov podporovať rozvoj riešeného územia (nepočítajúc jeho úlohu v rozvoji agroturizmu v obci a rastúcich daní prichádzajúcich do pokladne obce od obyvateľov Agrozóny Vygoda). Podporou sociálneho centra by získali právo prednostne pomáhať svojim starším občanom. A nielen to. Vytvorili by sa nové pracovné príležitosti pre občanov. Je to vízia, ktorá sa môže pretaviť do konkrétnej podoby, ak sa občania znova naučia spolupracovať ako v čase, keď naši predkovia spolu zakladali urbáre, stavali školy, Potravné družstvo, požiarnu zbrojnicu a pod. Som presvedčený, že cesta spolupráce – ktorú nám ukázali naši rodičia a starí rodičia (mám 68 r.), je kľúčom k akcelerácii rozvoja a zveľaďovania obce i v 21. stor. Neexistuje ani iná cesta v rozvoji Agroturistickej zóny Vygoda.
V tejto súvislosti by mali Slovenskovešťania vedieť, že existovala alternatíva vytvoriť Agrozónu Vygoda iba na pozemkoch rodiny Smrekovej a Varholovej. O to skôr, že pôvodne stál elektrický stĺp na pozemku rodiny Varholovej. Prípadne ešte by sme vytvorili agrozónu spolu s Evanjelickou cirkvou, s ktorou sme neskôr uzavreli zmluvu o spoločnom postupe pri vytváraní infraštruktúry. Premýšľajte, prečo vlastníkov pozemkov nezaujíma táto varianta? A prečo sa sami seba snažia presvedčiť (i okolie), že iba s nimi mohla vzniknúť agrozóna? My sme s rodinou Varholovou dali prednosť alternatíve, ktorá umožnila vlastníkom pozemkov bez zmluvy a bez práce, ba i finančných vkladov zhodnotiť ich pôdu. V preklade to znamená, že sme ich pozvali k spolupráci pri budovaní Agrozóny Vygoda, pričom kusisko roboty sme už urobili za nich, nepočítajúc nemalé peniaze a prejavenú invenciu. Skrátka, prenechali sme na svedomie vlastníkov pozemkov, či sa s nami čestne vyrovnajú. (Netýka sa to ľudí, ktorí nebudú stavať a naďalej lúku budú využívať ako lúku, resp. budú predávať pozemok za cenu lúky.)
Sme toho názoru (aj s tetou Varholovou), že za čias starých Slovenskovešťanov by vlastníci pozemkov a obec náš ústretový krok k spolupráci ocenili. Veď aj zvykli vravievať: „Kto prvý dáva, dvakrát dáva“, „Dar za dar a zadarmo nič“. Často boli i sarkastickí, ak niekto tieto normy správania porušil: „Čuší ako myš v diere“ – použili tento výraz aj v prípade, keď sa v dedine dozvedeli, že ich spoluobčan záhadne mlčí, keď dôjde „na reč“, akým spôsobom sa nečakane dostal k majetku – „ako slepá kura ku zrnu“ /niekedy so zneužitím nevedomosti ľudí, resp. ich dobrosrdečnosti/. Ja nechcem stáť mimo kritiky (keď kritizujem iných), a preto musím zároveň napísať, že som pripravený viesť rozhovor s každým vlastníkom pozemkov o našich nákladoch organizačnej práce a zisku, ale aj budovaní Agrozóny Vygoda. Samozrejme, vlastníci pozemkov musia si byť vedomí, že ja od nich budem žiadať tiež údaje o vynaloženej práci a nákladoch pri premene ich lúky na stavebný pozemok. A to z jednoduchého dôvodu: Pretože základným princípom vzťahov medzi členmi zapojených do občianskej iniciatívy je rovnomerné rozloženie nákladov a zisku. A ako vieme, v takých prípadoch projekt nefinancuje samospráva (aj keď môže pomáhať inými formami), ale predovšetkým ľudia, ktorí z toho majú bezprostredný (najväčší) profit. Kto to neuznáva, žije v inom svete, ja do toho sveta nepatrím!
Vzniknutá situácia ma neteší, ale s odstupom času mi je stále viac ľúto tých vlastníkov stavebných pozemkov, ktorým nedochádza, žeby sa mali aspoň poďakovať. Aká to je radosť zo stavebného pozemku, keď je „pod ich úroveň“ čo i len poďakovať sa? V našej dedine vždy rodičia učili svoje deti poďakovať sa – za podanie pohára vody, za dobré slovo, za darček k narodeninám. V našom prípade niečo nesedí. Kdesi došlo k skratu. Tu predsa nehovoríme o „darčeku“ za 10 eur, ale niektorí z nich dokonca získali „darček“ za 10, 30,50, ba i viac ako 100 000 eur (a cena pozemkov bude stúpať). Pravdepodobne žijú vo svete, kde sa neďakuje a počíta sa iba to, čo je na dvore (rozumej zapísané na katastri – pozn. J.S.) – na iné nehľadia. Ja nič, ja muzikant – ja neviem za čo mám ďakovať. Ja za to nemôžem, že na mojom pozemku (ktorý som zdedil či kúpil za cenu lúky) – vznikla agrozóna. Prečo by ma malo zaujímať, kto urobil moju lúku stavebným pozemkom? Ja som nikoho neprosil! …
V mojom svete si pri zisku vždy kladieme otázku: „Za akú cenu? Je to na úkor iného človeka? Kto nám pomáhal? Nezostali sme im niečo dlžní?“ Pozerajúc do budúcnosti, hrozí, že ľudia budú žiť v Agrozóne vedľa seba a predsa v dvoch rozdielných svetoch. Tieto svety sú pritom nezlučiteľné. Ktorý svet bude dominovať v Agrozóne Vygoda? Svet maličkých (mladých) dravcov, ktorí bezohľadne idú za svojím cieľom (ktorých už ani vo sne nenapadne zaujímať sa akým spôsobom mu rodina Varholová a Smreková zhodnotili ich majetok)? Alebo svet občanov, ktorých ciele Agroturistickej zóny Vygoda sa zhodujú s ich životným štýlom a životnou filozofiou (a sú pripravení podieľať sa na rozvoji riešeného územia na princípe rovnomerného rozloženia nákladov a práce medzi vlastníkov)?
Tak či onak, ak my hľadáme inšpiráciu v živote našich predkov /ale tiež pozeráme kritickým okom na ich život/, tak i naši potomkovia budú hľadať inšpiráciu v našom živote /a pozerať kritickým okom na náš život/. Možno prejavia záujem o poznanie príbehu Agroturistickej zóny Vygoda. Veď je v určitom zmysle pokračovaním tradície zakladania osád a majerov v Slovenskej Vsi (viď knihu o obci). O to skôr, že prvýkrát v histórii obce zakladateľmi „osady“ neboli zemania, ale vznikla z podnetu občianskej iniciatívy (a tiež prvýkrát dochádza k obnoveniu stredovekého osídlenia na agroturistických základoch).
V čom teda budeme inšpiratívni pre našich potomkov? Vari v tom, že niektorí Slovenskovešťania zabudli používať slovíčko „ďakujem“? Ich „spoluprácou“, či účelovou stratou pamäti? Alebo v doterajšej „spolupráci“ nášho OZ so samosprávou? (Odpoveď môžeme nájsť už teraz: Keď sa na seba pozrieme očami ľudí, ktorí budú žiť v našej dedine na konci 21. storočia – ale bez ružových okuliarov.)
Ak predsa existuje vôľa poslancov pozitívne ovplyvniť vývoj Agrozóny Vygoda, navrhujem, aby Obecné zastupiteľstvo uskutočnilo poslanecký prieskum v riešnom území. I preto, že na zasadnutí (ktorého som sa zúčastnil) poslankyňa M. Baňkosová vyjadrila nespokojnosť s jej doterajším smerovaním (a nikto sa k jej hodnoteniu nevyjadril, čo ma prekvapilo). Takto priamo na mieste môžu poslanci pripomienkovať výstavbu Agrozóny Vygoda a prijať opatrenia. Rovnako rád sa kedykoľvek stretnem s každým zástupcom samosprávy, ktorý prejaví osobný záujem o riešenie problémov Agrozóny Vygoda.
Agrozóna Vygoda nás prežije a nemôžeme teraz vedieť či sa naplnia ciele, ktoré sme si kládli pri tvorbe projektu. Netreba ale veľa premýšľať, aby sme dospeli k názoru, že na jej podobe a charaktere sa výrazne podpíšu postoje volených zástupcov obce v každom volebnom období – zvlášť v jej rannom období rozvoja. Povedané ešte zrozumiteľnejšie, všetko čo urobíme i neurobíme (a mali sme to urobiť!) v tomto volebnom období – zanechá nezmazateľnú stopu v príbehu Agrozóny Vygoda. Aj Vy ste súčasťou príbehu.
Jozef Smrek,
predseda OZ Slovenská Ves – Vygoda – Nový Šajerberg – Krig

Príloha: projektová dokumentácia , stanoviská