VÁŽENÉ OBECNÉ ZASTUPITEĽSTVO

na Vašom zasadnutí (10. 9. 2024) som povedal, že ak samospráva pripravovala strategický dokument  obce – a v nej hodnotí aj výsledky projektu Agroturistickej zóny Vygoda – mala by aspoň zo slušnosti opýtať sa autora projektu na jeho názor. Ak by ste ma oslovili, tak by som Vám zaslal  hodnotenie doterajšieho rozvoja Agroturistickej zóny Vygoda (ďalej len AzV).

AGROTURISTICKÁ ZÓNA VYGODA

(jej rozvoj, problémy a perspektívy)

Projekt AzV bol schválený Úradom Prešovského samosprávneho kraja dňa 7. 6. 2004. V 1. etape

sa vytvorili podmienky na výstavbu dreveníc na pozemkoch rodiny Varholovej, Smrekovej a Evanjelickej cirkvi v obci. V tomto období sa vybudovala trafostanica a prístupová cesta, ktorá je vo vlastníctve Evanjelickej cirkvi ( vlastní tiež 1,3 ha stavebných pozemkov a rezervné pásmo na vytvorenie areálu pre seniorske centrum – 5,2 h). 

2. a 3. etapa mohla byť „aktivovaná“ len v čase pozemkových úprav (v riešenom území bolo veľmi zložité usporiadanie pozemkov a približne 90 (spolu)vlastníkov parciel – viď mapky).

1.   Infraštruktúra a majetkovo – právne vysporiadanie prístupových ciest

Vybudovanie trafostanice a majetkovo – právne vysporiadanie pozemkov pod komunikáciami, možno považovať za najväčší organizačný úspech pri realizácii projektu AzV. Treba si uvedomiť, že šírka cesty k pozemkom s trávnatým porastom nezodpovedá štandardom k stavebným pozemkom. Inak povedané, stavebníci by nezískali stavebné povolenie, pokiaľ by cesta nebola rozšírená na požadované parametre. Kto vyriešil tento problém vlastníkov stavebných pozemkov? Môžu poďakovať hlavne pánovi Ing. V. Harabinovi, ktorý je riaditeľom Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku. Ako mi vysvetlil, úlohou pozemkových úprav nie je riešiť prístupové cesty k stavebným pozemkom, ale neodmietol sa rozprávať o našom projekte – a ten ho uchvátil.  Výsledkom našej dlhej diskusie bolo, že pozemky a cesty sa zakresľovali podľa projektu AzV. 

Čo všetko získali stavebníci? Treba zobrať kalkulačku a počítať. Osobne neverím, že by sa všetci vlastníci pozemkov rýchlo dohodli, tobôž ochotne odovzdali časť svojho pozemku na cestu, zaplatili geodedické práce, projekt cesty a ostatné potrebné výdavky. Vlastníci pozemkov ani nevedia, že rozšírenie ciest išlo na úkor konfiškátu rodiny Galgonovej z Výbornej, ktorá v riešenom území vlastnila 1,3 ha pôdy. Z tohto pozemku bol odčlenený i pozemok, ktorý sa vytvoril pre potreby  vybudovania prístrešku pre cestujúcich po vybudovaní odstavného pruhu pre autobusy na Vygode. A ešte jedna maličkosť. Kto by vlastníkom pozemkov túto organizačnú prácu urobil zadarmo? Keby som bol škodoradostný, tak by som nič neurobil, aby vlastníci pozemkov na vlastnej koži okúsili, aká je dôležitá spolupráca. (Cestu by neskôr rozšírovali už z vlastných parciel!) Ja som však vedel, že sa nesmie prepásť jedinečná príležitosť, a tak osobné pocity išli nabok: urobil som všetku prácu za nich. (Je preto smutné, že niektorí občania usilovne o mne šíria nepekné reči, prekrúcajú  a vytrhávajú fakty z kontextu, pritom nemajú záujem sa so mnou stretnúť, aby sa dozvedeli o financovaní projektu a problémoch, ktoré sme museli riešiť. Tej kritiky je neúrekom, a tak môžme len ľutovať, že kritici tiež nezaložili občianske združenie zamerané na rozvoj obce. Takto by v praxi preukázali svoj organizátorský kumšt a najmä nežitnosť vo vzťahu k občanom.

2.     Obnova krajiny v riešenom území.   

V 20. stor. najvýraznejšiu pečať v riešenom území zanechala rodina Singerovcov a Weissovcov. Nebyť ich deportácie do koncentračného tábora, je možné predpokladať, že by sa uberali podobnou cestou ako my. Vozáreň na Vygode bola prvá, kde bolo ubytovanie pre „turistov“ už pred vojnou. V pamäti našich rodičov osobitnú stopu zanechal i ovocný sad Singerovcov. Treba oceniť, že dnes niektorí vlastníci pozemkov iniciatívne vytvárajú ovocné sady. Myslím, že niektorý z nich by sa sa už zaradil medzi 10  najzaujímavejších sadov v obci. Našou zvláštnosťou je i to, že sa snažíme vysádzať do lesoparku a živých plotov aj ovocné stromy. Ak v novom strategickom  dokumente sa navrhuje výsadba stromov, tak my sme sadili stromy v AzV už pred jej vznikom. Možno by bolo zaujímavé porovnať tempo výsadby stromov v AzV s výsadbou stromov obci. Ani v tomto parametri by sme sa nemuseli hanbiť, skôr naopak. Obec vlastní pozemky v AzV. Aj tam môže samospráva podporiť  výsadbu stromov. Z akých dôvodov? Výsadba stromov a vytváranie ovocných sadov je strategickým napĺňaním cieľov projektu AzV. Chov domácich zvierat je druhoradý a v tejto etape – pokiaľ nemáme ešte vodovod –  môže znečistiť spodné vody, čo by bola pohroma pre studne.  Skrátka, prioritou je pestovanie lesných a ovocných stromov a nie chov zvierat (Napokon vybudovanie lesoparku a ovocného sadu trvá roky a chov zvierat možeme začať trebars už zajtra.)

3.    Architektonická podoba AzV a jej význam v rozvoji agroturizmu v obci.

Ak chceme posunúť turizmus na vyššiu úroveň, treba priznať, že naše domy nie sú harmonicky zladené tak, aby sme sa hrdo porovnávali s centrami agroturizmu vo vyspelejších krajinách. A práve AzV je príležitosť, keď môžeme otvoriť novú kapitolu v prístupe občanov k architektúre. A prečo drevená architektúra? Ak niekto nevidí v tom zmysel, tak aká architektúra charakterizuje našich predkov? Drevenej architektúry sa nevzdali ani v severských a alpských krajinách či Poľsku. A vedia prečo: nedovolí im to hrdosť na svojich predkov. Pritom si treba uvedomiť, že v obci neexistuje generácia občanov, ktorá má skúsenosti z podnikania v turizme. Preto hlavným cieľom projektu je vytvoriť iba platformu pre alternatívne bývanie, ktoré by bolo vhodné aj na ubytovanie v súkromí. Až  generácie občanov – ktoré prídu po Vás – si plne uvedomia potenciál obce v turizme. Ale keď nezmeníme prístup k architektúre, vyššiu kvalitu v turizme v žiadnom prípade nedosiahneme. Naše chyby v architektúre budú nechceným dedičstvom, ktorým obdarujeme deti našich detí. Z týchto dôvodov som prosil samosprávu, aby vytvorila komisiu, ktorá by kontrolovala stavebné projekty v AzV – inak sa vymknú kontrole. Čo sa aj stalo! (Keď učiteľ V. Antol založil Hospodársku školu, vedenie obce mu umožnilo stretnúť sa s občanmi, kde im vysvetlil ciele školy.) 

Čo bráni samospráve vytvoriť takúto komisiu a zorganizovať stretnutie vlastníkov pôdy v AzV? Dôvody sa skrývajú v odpovedi pána starostu, ktorý nám r. 2019 napísal: „Obec Slovenská Ves zastúpená starostom obce p. Stanislavom Gallikom k Vašej žiadosti … oznamuje, že Agroturistická zóna Vygoda nie je zaradená medzi rozvojové projekty obce.“ 

Z textu je zrejme, že pri naštartovaní agroturizmu v obci sa prikladá AzV zanedbateľná úloha.  Skúsme sa preto na starostovú odpoveď pozrieť z iného zorného uhla – z pohľadu našich potomkov. Pochvália samosprávu, keď v nej objavia rozpor? Ak IBV zaraďujeme medzi rozvojové plány obce, tak z akých dôvodov sa považuje AzV za „nerozvojový“? Veď podpora bývania a rozvoj agroturizmu sú strategické ciele obce. AzV v sebe jedinečne integruje oba ciele! To je nóvum na vidieku, a aj preto naráža na nepochopenie a nevraživosť. 

Myslím, že naši potomci nebudú  mať vôbec problém rozkryť potenciál projektu AzV – bude pre nich výzvou. Problém budú mať pravdepodobne iba vtedy, ak sa pokusia pochopiť správanie p. starostu k projektu AzV.

4.    Dobudovanie infraštruktúry  v AzV

V návrhu strategického dokumentu sa spomínal developér, ktorý by pomohol riešiť problémy AzV. Je to nezmysel. Ale i tak chcem poďakovať samospráve, že prvýkrát v písomnej podobe priznala, že AzV nie je developérsky projekt. Smutné na tom je to, že samospráva doteraz nepochopila dôležitosť spolupráce pri budovaní AzV. A tá je takmer totožná s princípmi spolupráce v urbárskej spoločnosti. Ak ich začneme porovnávať, do očí nám bije ich spoločný znak: 

Urbár nikdy nevznikol bez spolupráce a AzV by nikdy nevznikla bez spolupráce (sic!).

Ešte raz, my sme nič nové nevymysleli, len „urbárske“ princípy spolupráce aplikujeme na novú výzvu, ktorá dnes stojí pred občanmi našej obce. Vychádzame z toho, že AzV má potenciál pre spoluprácu ľudí, ktorí takýto projekt nedokážu realizovať samostatne, ale spoločnými silami sú schopní dosiahnuť svoj cieľ (presne ako v urbáre!). Treba len dodať, že vlastníci pozemkov už nemuseli kupovať les a lúky, lebo to zariadili ich predkovia. Teraz všetko závisí od toho, či sú schopní v novej podobe rozvíjať „urbárske“ formy spolupráce starých Sloviancanov. Ešte je vždy čas, aby zmenili svoj postoj k spolupráci.

Žiaľ, princípy „urbárskej“spolupráce neuznávajú ani najväčší vlastníci stavebných pozemkov – nemajú snahu  prispieť na náklady spojené s projektom AzV. Nevedia dokonca vysloviť ani slovíčko ďakujem, tobôž odvahu opýtať sa, koľko projekt doteraz „koštoval“.

Vo vzduchu sa preto vznáša otázka, ako sa teda dostali k zisku  (rozumej stavebný pozemok ako zisk), keď nič neinvestovali do projektu AzV? Bol to projekt samosprávy? Nie! 

Cena ich pozemkov stúpla v dôsledku spolupráce  rodiny Smrekovej a Varholovej, ktoré vypracovali a financovali projekt AzV. Pritom tieto rodiny ani neuzavreli osobitnú „urbársku“ zmluvu, kde by sa definovali vzájomné finančné záväzky. Stačilo iba  dodržiavať princípy spolupráce, ktoré zo svojej podstaty nedovoľujú sa priživovať na výsledkoch práce iného. V preklade to napr. znamená, že keď teta Varholová  zistila, že v projekte získala viac ako investovala, dodatočne prispela na financovanie projektu 100 000 Sk. Darmo, v minulosti v našej dedine si ctili nepísaný zákon, že kto prvý dáva, ten dvakrát dáva. A teta Varholová nám skromne – ale zrozumiteľne – pripomenula svet starých Sloviancanov. Dnes hovoriť o takých samozrejmosťach musí byť pre vlastníkov pôdy v riešenom území nepríjemné, a preto sa nedivím, že sa teraz vyhýbajú diskusii o spolupráci v projekte AzV. Nechcú sa na seba pozrieť cez prizmu životných príbehov svojich starých a prastarých rodičov. (Koniec koncov, v každej obci padajú agrozóny z neba, v každej dedine žijú Smrekovci a Varholovci, tak prečo by si práve oni mali vstupovať do svedomia.) 

Ak by sme predsa niekedy prijali „urbárske“ zásady, potom ten – kto ma viac stavebných pozemkov (čítaj: viac podielov) – mal by tiež vložiť  viac financii do projektu AzV, ako ten, čo vlastní iba jeden stavebný pozemok (čítaj: jeden podiel). Povedané po lopate, zisk (zvyšená hodnota pozemku) – ktorý by pripadol  developerovi (!) – môžu získať vlastníci pozemkov pomocou spolupráce a hradením nákladov podľa pomerného pravidla.  

AzV priam čaká na spoluprácu vlastníkov. Napr. pri zavedení vodovodu. Pramene sú iba 900 m vzdialené od AzV. Ak by sa vlastníci spojili, nemuseli by platiť za vŕtanie studní. A to nie je všetko. Vodovod by v prípade sucha slúžil ako zásobník vody pre hasenie lesných požiarov. 

Potenciál riešeneho územia je tak veľký, že úžitok môžu mať nielen vlastníci pozemkov. Je to územie, kde je priestor i pre spoluprácu s obcou Vojňany. Napr. pre Sloviancanov a Krigovianoch – a nielen pre nich – môžu samosprávy vybudovať bezpečnejšiu autobusovú zastávku na Vygode. 

Či vlastníci stavebných pozemkoch niekedy pochopia moju víziu rozvoja AzV, to dnes nevieme. Ale o perpektívach a problémoch AzV  treba hovoriť nahlas. Už len kvôli budúcim generáciám Sloviancanov a historikom, ktorí budú raz písať 2. diel knihy „Slovenská Ves v premenách času“. Nepochybujem, že historikov bude zaujímať správanie a postoje vlastníkov pôdy, ale aj samosprávy k AzV. (Som historik a presne viem, čo budú skúmať a aké budú pre nich cenné dobové svedectvá, najmä zakladateľov AzV.) Budú naši potomkovia hodnotiť súčasné obdobie existencie AzV ako čas premárnených príležitostí? 

Suma sumarum, projekt AzV je občianskou iniciatívou. Na 2. strane vlastníci stavebných pozemkov  by mali mať vždy na pamäti – ak budú chcieť kritizovať autora projektu – že AzV  mohla vzniknúť aj vo variante, kde riešené územie by malo rozlohu napr. 2 ha (a nie takmer 24 ha, ak počítame i rezervné pásmo). V tomto prípade by rodina Smreková a Varholová mala menšie náklady. Nehovoriac o tom, že keby vlastník pozemku na Prednej hore v poslednej chvíli neodmietol dohodu o výmene pozemku, agrozóna by vyrástla na Prednej hore. Osobitne by mali byť vďační rodine Varholovej. Ak by teta Varholová tiež odmietla výmenu pozemkov s rodinou Smrekovou, pôda na Vygode by sa naďalej predávala iba za cenu lúky a museli by zabudnúť na stavebné pozemky.

ZÁVER

Osud a podobu AzV ovplyvní predovšetkým schopnosť vlastníkov pozemkov spolupracovať a osobný vzťah starostov a poslancov k projektu AzV. Myslím, že sa zhodneme aspoň v tom, že postoj väčšiny terajších poslancov (ale aj v minulom volebnom období) k projektu môžeme charakterizovať ako prinajmenej neosobný a u starostu veľmi neosobný. Nie je to ojedinelý prípad v histórii obce. Váš postoj silne pripomína ľahostajný vzťah volených zástupcov občanov k osudu Badányiho kúrie. Vy ste oveľa mladší ako ja. Možno príde čas – keď ja tu už nebudem – a občania sa tiež začnu pýtať, kto bol pri  „kormidle“ obce, keď trebalo agrozóne podať pomocnú ruku a namiesto toho samospráva sabotovala návrhy zamerané na rozvoj AzV, ba ani nejavila záujem o spoluprácu s autorom projektu AzV. Budete na seba hrdí, keď zostarnete? Aj na svoje hlasovanie pri projekte, ktorý riešil bezpečnosť križovatky Vygoda? 

V dnešnej dobe je potrebné spolupráci dať nový obsah (!) a pretaviť do projektov, ktoré sú v súlade so strategickými cieľmi obce. Aby sa naplnila táto vízia, je potrebné, aby starostovia a poslanci vytvárali  podmienky (impulzy) pre iniciatívy občanov (aj vlastným príkladom!). Je to vízia rozvoja našej dediny na celé 21. storočie. Bez nej strategický dokument rozvoja obce nemá dušu. Je chladný, tak ako je chladný  postoj väčšiny členov samosprávy k AzV.

Otázka preto znie: Buď nie ste schopní vidieť potenciál  tejto vízie (a projektov z nej 

                                   vychádzajúcich), alebo možno aj vidíte, ale ste sa rozhodli všetko – čo 

                                   (spolu)vytvoril, resp. navrhne Smrek – blokovať (v tom prípade je to ešte

                                   smutnejšie). Česť výnimkám. Žiaľ, všetky odpovede sú zlou správou pre 

                                   AzV. (Negatívny vzťah k AzV má i ďalšie príčiny – pozn. J. S.) 

A môžbyť dôležitejšia otázka je – keď hovoríme o stratégii rozvoja obce (a chceme byť zodpovední a inovatívni) – čím chceme inšpirovať budúce generácie občanov, aké skutky by sme mali urobiť, aby s láskou a vďakou na nás spomínali. 

Nádejam sa, že i mojou víziou rozvoja agroturizmu (návrh koncepcie som odovzdal p. starostovi) a AzV – ba i dosiaľ nerealizovanými projektami (ktoré čakajú na nových nadšencov pre rozvoj obce) – prispejem aspoň kvapôčkou do nášho spoločného odkazu pre občanov, ktorí po nás preberú zodpovednosť za rozvoj Slovenskej Vsi. Rovnako – a som o tom presvedčený – ocenia moje snaženie o zmenu prístupu občanov  ku architektúre v obci. (Skôr či neskôr k tomu dospejú i generácie občanov, ktoré prídu po nás.)

Verím, že ich príjemne prekvapím i mojím úsilím zachovať duchovné dedičstvo obce a spomienky na starých Sloviancanov, ktoré som – spolu s ďalšími Sloviancanami – vydal v knihe Pošadky. (I moja štúdia o vysťahovalectve Sloviancanov do Ameriky – ktorá je súčasťou knihy „Slovenská Ves v premenách času“ – sleduje tento cieľ.) 

Svet starých Sloviancanov je pre mňa inšpiráciou, studnicou múdrosti. Môj zámer oživiť  a rozvinúť tradičné formy ich spolupráce je preto logickým zavŕšením môjho záujmu o našich predkov. Iba v tomto kontexte je možné pochopiť moje pohnútky založiť agrozónu na tak veľkom území a moju radosť z toho, že stromy – ktoré som zasadil v AzV – prinesú potechu aj budúcim generáciám Sloviancanov. Veď nežijeme iba pre seba, ale náš život má hlbší zmysel, našimi skutkami prekračujeme hranice nášho bytia na zemi. A ak budú naši potomkovia veľmi vnímaví, stromy a domy im vyrozprávajú príbeh AzV, príbeh Sloviancanov na zač. 21. storočia.

V Slovenskej Vsi dňa 17. 1. 2025                                                                            Jozef Smrek                                                                                                                                                 

                                                                                                                                                                                          

POZNÁMKA: Postoje konkrétnych vlastníkov pozemkov a volených zástupcov občanov  k projektu 

                         AzV (vrátane korešpondencie so samosprávou) budú zverejnené v Kronike 

                         Agroturistickej zóny Vygoda.