Vojňanské vodné vráta

Ú V O D

Pod juhovýchodnými svahmi Spišskej Magury ležia dve goralské obce Slovenská Ves a Vojňany. Spájajú ich nielen hranice katastrov, história i tradícia, ale aj problémy. Jedným z nich je ochrana životného prostredia, vrátane ochrany proti povodniam.

Vychádzajúc z poznania, že voda nepozná katastrálne hranice, obce Slovenská Ves a Vojňany sa rozhodli vypracovať spoločný projekt ochrany pred povodňami, ktorého cieľom je riešiť najmä najrizikovejšie faktory vodného režimu povodia Vojnianskeho potoka ohrozujúce obec Vojňany.

Uprednostnenie obce Vojňany vyplýva z jej polohy: nachádza sa pod odlesnenými svahmi Spišskej Magury, v údolí, ktoré vytvára Vojnianska hora (930m) a Malá hora (760m).

1 Zhrnutie projektu Integrovaná ochrana vôd v Slovenskej Vsi a Vojňanoch

Kvalita života a ekonomický rozvoj v obciach pod Spišskou Magurou je závislý na stabilnom vodnom režime. V súčasnosti vodný režim povodí početných potokov, najmä v juhovýchodnej časti tohto pohoria, je vážnou hrozbou aj pre obec Slovenská Ves a Vojňany. Neustále sa zvyšuje deficit vody v zimných mesiacoch a rastie prebytok zrážok v letných mesiacoch, pričom zrážky sú menej časté, ale výdatnejšie, čo spôsobuje vznik lokálnych povodní.

Jedným z najvážnejších problémov ktoré zvyšujú nestabilitu vodného režimu územia, je lykožrútová a veterná kalamita v pohorí Spišskej Magury. Následné zníženie vodozádržnej a protieróznej schopnosti lesov spôsobuje zrýchlenie odtoku dažďovej vody z pôvodne zalesnených území, a jej následné hromadenie v obciach.

Preto zabezpečenie protipovodňovej ochrany v potokoch nad obcou Vojňany a Slovenská Ves je podmienené zmenou vodného režimu a systémom protipovodňových opatrení v krajine.

Vychádzajúc z analýzy situácie v záujmovom území, plán protipovodňových opatrení je zameraný do týchto oblastí:

zalesňovanie svahov Spišskej Magury, rozširovanie zelených línií okolo vodných tokov a vytváranie zelených vegetačných ostrovčekov v krajine,
protipovodňové opatrenia na vodných tokoch a rizikových územiach najmä v odtokových svahoch jednotlivých mikropovodiach smerujúcich k zachyteniu dažďových vôd, resp. k spomaleniu jej odchodu z územia,
obnova pôvodného charakteru krajiny a jej ochrana,
zapojenie občanov do ochrany životného prostredia a protipovodňových aktivít,

Realizáciou projektu sa kvalitatívne zvýši ochrana a zveľaďovanie vlastných vodných zdrojov, zvýši sa retencia povodia a zároveň ochrana Vojnian pred povodňami. V konečnom dôsledku projekt celkove ovplyvní kvalitu životného prostredia a zvýši biodiverzitu, čo posilní ekonomický potenciál územia a stabilizuje možnosti rozvoja cestovného ruchu. Ako partneri do projektu vstupujú Občianske združenie Ľudia a voda a urbárske spoločnosti Ľandy a Výborná., spolu s Občianskym združením Slovenská Ves-Vygoda-Nový Šajerberg-Krig, a samospráva obce Podhorany.

Obec Vojňany a povodne

Analýza situácie v katastrálnom území rešpektuje aj skúsenosti obyvateľov obce, ktorí žijú v blízkosti Vojnianskeho potoka. Z ich poznatkov vyplýva, že najväčšie obavy z povodní majú na jar, keď sa topí sneh a v lete pri dlhotrvajúcom daždi. Z dlhodobého pozorovania rovnako vyplýva, že tieto problémy sa začali stupňovať s rastúcim odlesnením svahov Spišskej Magury. V lete (23.7.2008), keď východné Slovensko ohrozovali povodne, situáciu v obci priamo v teréne monitorovali RNDr.Peter Straka, PhD., Ing. Ján Slivinský, odborný lesný hospodár a zároveň zástupca starostky obce Slovenská Ves, starosta obce Vojňany Marián Gaborčík a PhDr.Jozef Smrek. Monitorovanie preukázalo veľmi rýchly nárast vody vo Vojnianskom potoku pred vstupom do obce. K zvýšeniu hladiny výdatne prispeli prítoky Vojnianskeho potoka, najmä Ľandovský potok (Vápeník) a Barnahogy. Situáciu v obci nezlepšuje ani vybudovaná lesná asfaltová cesta, nachádzajúca sa v katastri obce Slovenská Ves. Nové teleso cesty je založené tak, že plní funkciu bariéry a hrádze, ktorá prerozdelila vodu z mikropovodia potoka Vojnianka do potoka Barnahogy a následne do Vojnianskeho potoka. Pôvodne dažďovú vodu odviedol zo svahu Spišskej Magury potok Seifen, vlievajúci sa do Vojnianky, tečúcej mimo obce. V dôsledku meliorizácie potok zanikol a na jeho dolnom a strednom toku je vybudovaný betónový kanál (z tvárnic). V období dažďov alebo topenia snehu sa priekopa vedľa lesnej asfaltovej cesty mení na výdatný potok, čo prispieva k zvýšeniu hladiny Vojnianskeho potoka v obci.

Riziko povodní taktiež zvyšujú odlesnené svahy Vojnianskej hory a Malej hory, medzi ktorými leží obec Vojňany a spôsob obhospodarovania pôdy roľníkmi v podhorskej oblasti.

V zhode s názormi občanov obce Vojňany možno konštatovať, že je len otázkou času, kedy voda v plnej sile udrie na Vojňany a ohrozí nielen majetok, ale tiež životy ľudí. Potrebu uskutočniť razantnejšie protipovodňové opatrenia si obyvatelia obce uvedomili už v roku 2001, keď Vojniansky potok napáchal veľké škody. V susednej obci Podhorany spôsobil ešte viac škôd – viac než 5 mil.Sk. (viď DVD príloha). To, že obavy sú opodstatnené, potvrdzujú skúsenosti najstaršej generácie obyvateľov obce, ktorí pamätajú povodeň z 1.augusta 1934. Až do zbúrania stodoly u p. Gaborčíka bola nakreslená na jej dverách biela čiara a rok povodne. Čiara bola vo výške okolo 1,2 m, pričom treba pripočítať ešte okolo 1,5 m ku dnu potoka. Staršia generácia nezabudla ani na väčšie povodne v rokoch 1953 a 1976.

Vložiť oskenované foto

Pilotný projekt: Mikropovodia č. – Vojniansky potok

Charakteristickým znakom krajiny povodia Vojnianskeho potoka a jeho prítokov sú odlesnené svahy Spišskej Magury nad ich prameňmi Odlesnenie bolo spôsobené zlým zdravotným stavom lesov a lesných ekosystémov, ktoré boli následne poškodené aj drevokazným hmyzom a veternými kalamitami. Pozemkové spoločenstvo Ľandy je najväčším vlastníkom lesov a lúk v mikropovodí Vojnianskeho potoka. V súčasnom období eviduje 103,86 ha poškodených porastov. Rovnaké problémy majú aj vlastníci susedných lesných pozemkov. Lúky nad obcou Vojňany sa kosia alebo sa využívajú ako pasienky pre ovce a hovädzí dobytok. Mikropovodie č. 15 a 16, ktoré je predmetom protipovodňových opatrení a zadržania klimatickej vody v krajine, má celkovú rozlohu: 7,4 ha. /?/

Cieľom pilotného projektu je vybudovať v predmetnom území:

plošné protipovodňové opatrenia typu vodoholding a systému paralelných vrstevnicových vsakovacích pásov a jarkov,
vybudovať paralelne s Vojnianskym potokom protipožiarnu nádrž
obnoviť protipožiarnu hrádzu na Ľandovskom potoku (Vápeník) a podľa možností a výpočtov vybudovať pod ňou novú hrádzu (menšiu),
obnovenie funkcie zaniknutého potoka Seifen a mokrade opätovným prevodom vody z mikropovodia Vojnianskeho potoka do mikropovodia Vojnianky
vybudovať jednoduchý predpovedací a varovný protipovodňový systém v okolí obcí

2 Princípy integrovanej ochrany vôd

2.1 Princíp plošnej ochrany vody v povodí

Realizácia opatrení na ploche celého povodia Vojnianskeho potoka, ktoré zachytia prebytočnú dažďovú vodu a zabránia vzniku lokálnych povodní tak, že zachytená dažďová voda bude pomaly vsakovať do kolektorov podzemných vôd a pôdy.

2.2 Princíp solidarity

Riešené územie svojim lievikovitým tvarom prispieva k rizikám zvyšovania povodní i smerom po prúde rieky Poprad. Navrhované opatrenia na území katastrov obcí nemôžu zhoršovať situáciu nižšie alebo vyššie položených oblastí v povodí. Dodržaním princípu solidarity sa obce Slovenská Ves a Vojňany stanú prirodzeným lídrom implementácie integrovanej ochrany vôd v celom povodí rieky Poprad. Vojňany bez spolupráce s obcou Slovenská Ves (jej kataster sa nachádza nad Vojňanami) sa nemôžu účinne brániť pred povodňami. Úzka spolupráca obcí Slovenská Ves a Vojňany pri ochrane pred povodňami, môže motivovať ďalšie komunity rieky Poprad k spolupráci, čím protipovodňová ochrana nadobudne novú kvalitu. Pilotný projekt mikropovodia Vojnianskeho potoka rozhodujúcou mierou pomôže susednej obci Podhorany, kde Vojniansky potok rovnako spôsobuje materiálne škody počas povodní (viď prílohu DVD – povodeň r.2001 vo Vojňanoch a Podhoranoch).

2.3 Princíp partnerstva

Len vo vzájomnej súčinnosti všetkých zainteresovaných partnerov je možné pripravovať a realizovať projekty na zvyšovanie retenčnej schopnosti katastrálneho územia. To je možné dosiahnuť tak, že navrhované opatrenia budú motivačné pre naplnenie spoločného úsilia ako súčasť štandardov kultúry partnerských vzťahov v obci.

Do projektu sa významne zapojili Pozemkové spoločenstvo Ľandy, Urbárska spoločnosť Výborná a Občianske združenie Slovenská Ves – Vygoda – Nový Šajerberg – Krig.

2.4 Princíp subsidiarity

Katastre partnerských obcí kopírujú povodie Vojnianskeho potoka, preto je legitímnym právom obcí uchádzať sa o správcovstvo vlastných vodných zdrojov na svojom katastrálnom území. Zodpovednosť s nakladaním dažďových vôd musí spočívať na správcoch alebo vlastníkoch plôch, lokalít a jednotlivých území.

2.5 Princíp udržateľného rozvoja

Odstránenie vplyvu dôsledkov zlého zdravotného stavu lesných ekosystémov postihnutých faktormi straty mimoprodukčných funkcií lesa na rast povodní prostredníctvom zvyšovania retencie povodia, dáva reálny predpoklad perspektívy udržateľného rozvoja Slovenskej Vsi a Vojňan.

2.6 Princíp autoregulácie prírodných procesov

Navrhnuté opatrenia sú prvotnou investíciou do obnovy narušeného vodného režimu krajiny, a ktorých realizácia bude permanentne zlepšovať vodnú bilanciu územia. V praxi to znamená, že navrhované riešenia po zrealizovaní vo vidieckej krajine budú schopné po každom daždi prijať ďalšiu dažďovú vodu a neuvoľňovať ju neprirodzeným procesom z krajiny, obnovia ekosystémové funkcie krajiny, dôjde k obnove lesa a nelesných ekosystémov, obnoví sa tradičná funkčnosť krajiny, optimalizácia funkčného členenia a priestorového využívania prírodného potenciálu krajiny, dôjde k obnove historických štruktúr krajiny s cieľom najmä pripraviť preventívne opatrenia voči veľkej prívalovej vode, erózii a straty pôdy a pod.

3 Základné charakteristiky prírodného prostredia obcí Slovenská Ves a Vojňany

3.1 Geologická stavba a inžiniersko-geologické vlastnosti hornín

Geologická stavba Spišskej Magury je tvorená flyšovými horninami centrálnokarpatského paleogénu. Spodnejšiu časť tvorí ílovcový flyš s vložkami karbonátových zlepencov, brekcií a ankeritov.

Hutianske súvrstvie vystupuje na povrch v severnej časti katastrov. Toto súvrstvie mocné desiatky až stovky metrov, je tvorené ílovcami, vápnitými ílovcami, alebo ílovitými prachovcami, ktoré sú vo výraznej prevahe nad jemnozrnnými pieskovcami do mocnosti 50 cm. Bežne sú sivožlté, sivé, s charakteristickým bridličnatým rozpadom.

Kvartérne uloženiny sa nachádzajú väčšinou na paleogénnych súvrstviach podtatranskej skupiny. Plošne a objemovo sú veľmi premenlivé a nerovnomerne rozložené. ,Z kvarterných sedimentov sú evidované svahové hliny,sporadicky s obsahom sutín z obdobia pleistocénu a holocénu.Ich hrúbka presahuje často 2 m.

3.2 Pedogeografická charakteristika

Pôdny kryt na rôzne hlbokých zvetralinách plyšových hornín tvoria kambizeme prevažne nenasýtené, v najvyšších polohách aj podzolované na zosuvoch oglejnené. V stredne vysokých polohách je menší podiel oráčin, vzrastá podiel lúk a pasienkov. V najvyšších polohách prevládajú lesy. Naďalej sa však nedarí zastaviť proces erózie pôd.

3.3 Klimatogeografická charakteristika

Nadmorská výška v regióne Spišská Magura sa pohybuje od 388 do 1286 m. Z klimatického hľadiska patrí územie do mierne teplej oblasti so studenou zimou, horské oblasti nad 800 m n.m. do mierne chladnej. Priemerná ročná teplota od 3,2 °C do 7,6 °C. Priemerná teplota v mesiacoch apríl až september sa pohybuje od 10,6 °C do 15,9 °C. Počet dní s priemernou teplotou nad 10 °C je od 93,8 do 156,6. Ročný úhrn zrážok je od 723 do 1256 mm. Úhrn zrážok v mesiacoch apríl až september je 425 až 766 mm.

Veternosť

Veterné pomery riešeného územia sú podmienené cirkuláciou ovzdušia, geografickými pomermi i blízkosťou Vysokých Tatier. Preto v ročnom priemere prevažujú severozápadné a severné vetry. Najmenšie zastúpenie má severovýchodné, južné a východné prúdenie vzduchu. Zrážky prinášajú najviac severozápadné a severovýchodné dažde. Oblasť je vcelku veterná, najviac veterných dní sa vyskytuje na jar, najviac bezveterných dní pripadá na koniec leta a na jesenné obdobie. Najviac dní so silnými vetrami je v mesiacoch január – máj.

Snehové pomery

Priemerná hrúbka snehu je 40 cm, maximá napadaného snehu býva až dvojnásobná s viditeľným úbytkom snehu. Priemerný nástup snehovej pokrývky je od konca októbra alebo začiatkom novembra. V priemere snehová pokrývka trvá do marca až apríla. Posledné roky sú poznamenané úbytkom snehových zrážok.

3.4 Hydrogeografická charakteristika

Opisované územie prináleží do riečneho systému povodia rieky Poprad a povrchové toky vytvárajú sieť vodných tokov. Celý tento systém povodia prináleží do Baltického úmoria. Vojniansky potok odvodňuje celé územie katastra obce Vojňany. Uvedený potok má množstvo prítokov, najvýznamnejšie pravostranné prítoky sú: Ľandovský potok (Vápeník) a Barnahogy. Ľavostranným prítokom je Glohový potok.Ten však obchádza Vojniansku horu i obec. Vojniansky potok sa vlieva do rieky Poprad ako jej ľavostranný prítok.

Hydrogeológia

Riečna sieť je poznamenaná technologickými a petrologickými vlastnosťami hornín, predovšetkým flyšu. Striedanie hornín rôznej priepustnosti ílovcov a vrstiev pieskovcovej povahy, nevytvárajú priaznivé podmienky pre akumuláciu a následnú cirkuláciu podzemných vôd. Priaznivejšie podmienky sa vytvárajú v bridlicových puklinách. Flyšové pramene vo všeobecnosti majú priamu súvislosť so zrážkami a v suchých obdobiach mnohé zanikajú. Pramene sú početné, ale majú nízku hodnotu výdatnosti. Problémy v období sucha majú i studne najmä vo Vojňanoch. Niektoré dokonca vysychajú.

Minerálne vody

Pramene sú viazané na rovnakú tektonickú líniu ako sú pramene liečivej vody vo Vyšných Ružbachoch. V knihe ,,Vzácne a obdivované vody Slovenska“ od A.Rebra (r.1996) o Slovenskej Vsi uvádza, že sa tu nachádza 7 prameňov. Z nich, tzv.Murovaný prameň, sa využíval na zásobovanie kúpeľov, ktoré boli postavené nad ním. Tento prameň je bohatý na oxid uhličitý a sírovodík. Najviac minerálnych prameňov sa nachádza takmer po celom obvode Vojnianskej hory. V obci Vojňany mnohé studne majú vlastnosti minerálnych vôd s vysokým obsahom Fe.

Minerálne pramene majú aj susedné obce Výborná, Toporec a Podhorany.

Povrchové vody

Vodné toky pohoria Spišskej Magury vytvárajú hustú sieť potôčikov a potokov. Množstvo vody je veľmi závislé od ročného obdobia. Najviac vody Vojnianskym potokom preteká v marci a apríli. Najmenej vody má koncom januára a februára. V lete, v období sucha, sú vodné stavy veľmi nízke a voda sa v nich takmer stráca. K čiastočnému zvýšeniu vodných stavov dochádza koncom októbra a v novembri.

4 Opis prírodného priestoru a jeho vplyvu na hydrológiu

Celková výmera katastra obce Slovenská Ves je 2 244 ha. Na tejto rozlohe sa výmerou 944 ha podieľajú lesné pozemky, rozlohou 496 ha trvale trávnaté plochy, rozlohou 656 ha orná pôda, zastavaná plocha a záhrady s rozlohou 148 ha.

Celková výmera katastra obce Vojňany je 579,4 ha. Z toho lesné pozemky 150,8 ha, TTP 255 ha, orná pôda 136,8 ha.

Prostredníctvom GIS aplikácie bolo v oboch katastroch zadefinovaných 10 relevantných mikropovodí, ovplyvňujúcich hydrologické pomery v katastroch Slovenskej Vsi a Vojňany. Z toho v Slovenskej Vsi je 6 mikropovodí a vo Vojňanoch 4.

Lesná vegetácia

Lesná vegetácia je odlišná oproti pôvodnej prirodzenej vegetácii, kde prevládal buk lesný a jedľa biela. Dominujú smrekové monokultúry postihnuté lykožrútovými a veternými kalamitami. Alarmujúca situácia je takmer na celom území Spišskej Magury. Osobitne v okrese Kežmarok. V rokoch 1998 až 2006 sa v okrese Kežmarok vyťažilo spolu 2 197,5 mil. m³ drevnej hmoty. Z toho bolo až 95 % v rámci náhodnej ťažby. Z tohto pohľadu je veľmi kritická situácia v mikropovodí Vojnianskeho potoka, pretože dominantným vlastníkom lesov je PS Ľandy, kde podiel náhodnej ťažby je až 99%. Stabilita porastov v riešenom území je veľmi poznačená nielen lykožrútovou kalamitou, ale i vetrovou kalamitou v r. 2002 a 2004. Porasty sú veľmi oslabené a mnohé sú v štádiu rozpadu. Podobná situácia je taktiež na susedných lesných pozemkoch.

Na zdravotný stav lesných porastov veľmi nepriaznivo pôsobia imisie, ktorých pôvodcom je katowická a ostravsko-karvinská aglomerácia. Spišskú Maguru možno označiť za imisnú oblasť významne ovplyvnenú ťažkými kovmi.

5 Formy a rozmiestnenie objektov vodného manažmentu v prírodnom prostredí

Nasledujúca tabuľka zobrazuje usporiadanie mikropovodí podľa potreby zvýšenia vodozádržnej schopnosti jednotlivých mikropovodí a tým určuje aj časovú postupnosť potreby realizácie vodozádržných opatrení. Jednotlivé mikropovodia boli rozdelené do 2 etáp. Najnutnejšie je vykonať opatrenia v mikropovodiach z I. etapy.

Vložiť mapu mikropovodí

Mikropovodie	Výmera plochy v ha	Výmera plochy v km²	Objem vody v m³	v m³	v m³	Poradie dôležitosti	Etapa
1	323,82	3,2382	96721,09
2	16,02	0,1602	4784,31
3	62,42	0,6242	17914,80
4	41,86	0,4186	11610,14
5	636,84	6,3684	154973,48
6	857,31	8,5731	218425,87
7	17,77	0,1777	5308,77
8	233,26	2,3326	59515,81
9	569,15	5,6915	145739,76
10	521,71	5,2171	151518,15

5.1 Zalesnenie odlesnených svahov v mikropovodí Vojnianskeho potoka

Plán zalesnenia územia rieši ,,Projekt ozdravných opatrení“ pre Pozemkové spoločenstvo Ľandy Slovenská Ves, ktorý vypracoval lesný hospodár Ing.Ján Slivinský v máji 2008.

Strategickým cieľom je nahradiť monokultúrny smrekový porast zmiešaným porastom, ktorý je z pohľadu ekologickej stability a biodiverzity výrazne vhodnejší a prírode blízky, spĺňajúci základné ekosystémové požiadavky a funkcie. Už v súčasnosti pri výsadbe stromov sa uprednostňuje buk lesný, jedľa biela, borovica lesná, javor horský, brest horský, jaseň štíhly, lipa malolistá a smrekovec opadavý. Pri výchove zmiešaných mladín sa bude vyžadovať rozdielny prístup, čím sa bude rešpektovať rozdielny rastový rytmus ihličnatých a listnatých drevín.

PS Ľandy, ako vlastník lesov a lúk nachádzajúcich sa medzi Vojňanským potokom a Ľandovským potokom (Vápeník), môže vytvoriť základ vodného lesa v mikropovodí.

V rámci už prijatých opatrení je potrebné návrhy doplniť o vybudovanie vrstevnicových hrádzok nielen na lúkach, ale tiež na lesných pozemkoch, kde sa plánuje výsadba drevín. Ochrana a rozšírenie zelených línií a ostrovčekov (remisky) na lúkach a brehoch potokov dotvorí krajinu a prispeje k vytvoreniu podmienok na zvýšenie vodozádržnej funkcie záujmového územia.

5.2 Vytvorenie vodozádržného lesa na Vojnianskej hore

V mikropovodí Vojnianskeho potoka treba osobitnú pozornosť venovať Vojnianskej hore (930 m), pod ktorou sa nachádza obec Vojňany. Dnes je prevažne odlesnená, lúky na jej svahoch sú poznamenané eróziou. V minulosti sa na jej južnej strane nachádzali polia, ale pozemky vytvárali vrstevnicové terasy. Vojnianska hora citlivo reaguje na každý neuvážený krok človeka, o čom sa presvedčili už ľudia medzi dvoma vojnami. Po dažďoch sa na mieste kde obyvatelia lámali kameň, zosunulo okolo 1000 – 2000 m³. Na mieste zosuvu vznikla plošina. V budúcnosti nemožno vynechať variant (scenár) zosuvu pôdy smerom do obce.

Opatrenia na Vojnianskej hore :

výsadba drevín s prevahou listnatých stromov, čím sa monokultúrny smrekový porast zmení na zmiešaný
vybudovanie zemných vrstevnicových hrádzok, ktoré by tvorili základ zelených línií a vegetačných ostrovčekov

Umiestnenie vrstevnicových hrádzok smerovať na eróziou postihnuté pozemky, kde v období dažďov vznikajú jarky, ktoré odplavujú zeminu.

Súčasný stav vytvára predpoklady k zrýchleniu odtoku dažďovej vody zo svahu do obce. Ak by sa realizovali opatrenia na Vojnianskej hore, vodný les budovaný v mikropovodí Vojnianskeho potoka by sa stal kompaktnejší, a teda významným faktorom pri znižovaní rizík povodní v obci Vojňany, ale tiež v susednej obci Podhorany.

5.3 Protipovodňové opatrenia na Vojnianskom potoku

V období povodňového ohrozenia Vojňan má Vojniansky potok a prítoky Barnahogy a Ľandovský potok (Vápeník) takmer rovnaký prietok vody. Blízko obce vytvárajú jedno koryto a sila Vojnianskeho potoka sa znásobí. Preto je potrebné všetkým potokom venovať rovnakú pozornosť. Podľa údajov SHMÚ má Vojniansky potok priemerný ročný prietok 0,085 m³.s -1 . Plocha povodia je 7,4 km². (Prietokové údaje vyjadrujú prirodzený hydrologický potenciál obdobia rokov 1961-2000.)

Vojniansky potok vzbudzoval rešpekt už v minulosti. Svedčia o tom aj mnohé opatrenia, ktorými sa obyvatelia bránili pred veľkou vodou. Jedným z nich je aj mohutný oporný múr, ktorý si vybudoval pred asi 70 rokmi p.Dinda. Viď foto:

Ak prírodné prostredie v tomto období bolo relatívne v dobrom stave, čo môžu očakávať obyvatelia obce dnes, keď okolité lesy sú v kritickom stave a ani poľnohospodári nerešpektujú prírodné zákonitosti vo vzťahu k povodňovému nebezpečenstvu?

Opatrenia v intraviláne obce Vojňany

v spolupráci s Povodím Popradu a Dunajca obnoviť časť starého koryta, a to tak, aby voda do oporného múru vybudovaného p.Dindom narážala čelne. Inak hrozí zrútenie tohto múru.
v spolupráci s Povodím Popradu a Dunajca rozšíriť koryto pri pozemku, ktorého vlastníkom je p.Makovský , viď foto:

Nánosy potoka a kamene odtrhnuté zo svahu.

veľmi kritickým úsekom v období povodní je horný koniec dediny až po zákrutu za mostom, ktorý sa nachádza pri obecnom úrade. Ak sa neuskutočnia opatrenia, môže sa zosuvom pôdy poškodiť rodinný dom. Úsek je dlhý asi 250 m.

spevnenie brehov a rozšírenie zelených línií okolo potoka

Zosuvy pôdy na brehoch Vojnianskeho potoka majú tendenciu neustáleho narastania. Preto treba osobitnú pozornosť venovať spevneniu brehov vysadením rýchlorastúcich drevín (najmä na miestach, kde v budúcnosti hrozí zrútenie budov) a podľa možností rozšíriť zelené línie na brehoch potoka. Ešte v 70. rokoch 20. stor. boli brehy potoka oveľa viac zarastené, najmä vŕbami, jelšami a topoľmi.

Osobitným problémom obce je znečisťovanie vôd Vojnianskeho potoka. Obec nemá ČOV a preto je potrebné hľadať riešenia, ktoré by umožnili malej obci problém vyriešiť.

Opatrenia v extraviláne

hlavnou stratégiou je zachytenie dažďových vôd nad územím obce. Veľmi vhodné podmienky na zachytenie vody vo Vojnianskom potoku sú neďaleko miesta, kde sa spája s potokom Barnahogy. Paralelne s korytom je možné v prírodnej preliačine vybudovať nádrž, ktorá by plnila taktiež protipožiarnu funkciu. Veľkosť nádrže bude okolo 6x20m. Význam protipožiarnych nádrží nie je docenený. Skúsenosti ukázali, že v období sucha pri hasení lesných požiarov (i v samotnej obci), sa veľmi negatívne prejavili dôsledky nedostatku zásobníkov vôd.
za súčasného prístupu poľnohospodárov k pôde, je veľmi ťažké ovplyvniť dravosť bezmenného potoka v období dažďov, ktorý pravidelne poškodzuje lesnú cestu. Na mieste kde si potok vytvoril nové koryto vedúce priečne lesnou cestou, uloží sa betónová rúra, čím vznikne jeho premostenie. Takto bezmenný potok bude ústiť do Vojnianskeho potoka na dvoch miestach. Náklady na opravu cesty a premostenie uhradí správca cesty.

5.4 Opatrenia na Ľandovskom potoku (Vápeník)

Veľmi priaznivé podmienky pre uskutočnenie protipovodňových opatrení sú na Ľandovskom potoku, ktorý preteká územím Pozemkového spoločenstva Ľandy. Na Ľandovskom potoku existuje nefunkčná protipožiarna hrádza, ktorá po rekonštrukcii môže plniť aj protipovodňovú funkciu. Hlavnú hrádzu spevní a bude obstavaná stenami z gabiónov resp. z polovegetačných tvárnic .Na základe výpočtov (statické posúdenia) a vhodnosti bude ešte doplnená ďalšou ochrannou hrádzou, nižšie po toku a ešte jedna (menšia) hrádza. Novovytvorené nádrže budú plniť aj protipožiarnu funkciu, pretože v prípade lesných požiarov v okolí sa nenachádza žiadny väčší zdroj vody.

Zároveň nádrže môžu slúžiť ako zásobníky vody pre umelé zasnežovanie neďalekej zjazdovky.

5.5 Opatrenia na potoku Barnahogy

Hlavným opatrením bude opätovné prinavrátenie časti vody z mikropovodia Barnahogy do mikropovodia potoka Vojnianka, ktorý tečie mimo obce.

Túto neprirodzenosť (anomáliu) spôsobilo vybudovanie lesnej asfaltovej cesty, ktorá zmenila smer dažďovej vody v mikropovodí. Vybudovaním kanála pod cestou sa voda z priekopy (ktorá sa v období dažďov mení na potok) opäť dostane do zaniknutého koryta potoka Seifen a následne do potoka Vojnianka.

Asfaltová cesta prerozdeľujúca vodu z mikropovodia Vojnianky do mikropovodia potoka Barnahogy a následne do Vojnianskeho potoka. Po ľavej strane priekopa a nánosy štrku po búrke. V pozadí Vojnianska hora a obec Vojňany. Pred Vojnianskou horou taktiež vidieť zelenú líniu okola potoka Barnahogy.

Keďže meliorizáciou jeho horná časť zanikla, navrhuje sa v tomto priestore vybudovať vrstevnicové hrádzky na zachytenie dažďovej vody, resp. vody z topiaceho snehu (pritekajúca z priekopy).

Tieto opatrenia rozšíria akumulačný priestor v krajine, akumulujú vody a spomalia jej odtok.

Po naplnení vrstevnicových hrádzok prebytočná voda stečie do mokrade (v pôvodnom koryte potoka Seifen), ktorý prirodzeným spôsobom je schopný akumulovať veľké množstvo vody. Jeho čiastočným rozšírením sa jeho funkcia v krajine umocní.

????????????????????Betónový kanál, ktorý bol vybudovaný na strednom a dolnom toku potoka Seifen, bude mať po uskutočnení navrhovaných opatrení vyrovnanejší prietok vody.

Rovnako opatrenia budú priaznivo pôsobiť aj na faunu a flóru v danej lokalite, čiastočne to prispeje k obnoveniu pôvodného rázu krajiny.

Vybudované vrstevnicové hrádzky napomôžu vitalite močiarov, ktoré sa udržali v pôvodnom koryte potoka Seifen.

5.6 Obyvatelia obcí a integrovaná ochrana vôd

Realizácia projektu, jeho úspešnosť, je vo veľkej miere závislá od postojov samotných občanov. Najmä obyvatelia obce Vojňany – po posledných skúsenostiach s povodňami – si začínajú v širších súvislostiach uvedomovať ich príčiny.

Projekt má predpoklady spojiť ľudí do spoločnej akcie prospievajúcej celému mikroregiónu: analyzuje situáciu a predkladá spôsob riešenia vzniknutého problému.

Samospráva obce Vojňan preto uskutoční stretnutie občanov so všetkými zainteresovanými stranami, s cieľom zapojiť ich do realizácie projektu. Ľudia sa budú môcť s týmto projektom ochrany pred povodňami oboznámiť na internetovej stránke www.slovenskaves.sk. V návštevnej knihe sa môžu zapojiť do diskusie a podávať návrhy na doplnenie projektu.

V ZŠ v Slovenskej Vsi, ktorú navštevujú aj žiaci z Vojňan, sa projekt stane súčasťou výchovno-vzdelávacieho programu. Výsledkom bude zapojenie žiakov do realizácie projektu.

Z Á V E R

Náš projekt má za cieľ pomôcť obyvateľom Vojňan a Slovenskej Vsi chrániť sa pred povodňami. V určitom zmysle je to tiež pokus napraviť chyby človeka, ktorých sa dopustil vo vzťahu k prírode. Prírodné zákony nezmeníme, ale ak sa nezmení vzťah človeka k prírode, protipovodňové opatrenia nebudú nikdy komplexné. I náš projekt je v tomto smere nekomplexný, pretože pri realizácii naráža na jednostranné záujmy ľudí, resp.zákony ignorujúce prírodu. „Nedomyslené“ zákony spôsobujú v obci Vojňany stret záujmov s poľnohospodármi. Zreteľne sa to prejavuje pri vytváraní zelených línií (ostrovčekov) na južnom svahu Vojnianskej hory. Poľnohospodári nebudú súhlasiť s opatreniami z jednoduchého dôvodu : dotácie z EÚ sú viazané na “čisté pozemky”. Teda ak sa na lúke vyskytujú kríky, musia plochu s krovinami vyňať z pozemku. Poľnohospodári pri naháňaní za dotáciami likvidujú všetko (nevynímajúc mokrade), čo môže obmedziť ich príjmy. Ak sa nezmenia podmienky na získanie dotácií, poľnohospodári budú systematicky likvidovať každý pokus zachovať, resp. obnoviť zelené vegetačné ostrovčeky v podhorských oblastiach. Pre realizáciu projektu je veľmi dôležité, aby zainteresované strany vystupovali ako partneri, nie ako protivníci.

Napriek všetkému, skúsenosti ukazujú, že ak sa zodpovednosť spojí s cieľavedomosťou a tvorivosťou, vynaložené úsilie nevyjde nazmar. Preto v závere našej práce navrhujeme nielen zmenu v podmienkach získavania dotácií, ale tiež vytvorenie školiaceho strediska protipovodňových aktivít a ochrany prírody, s osobitným zameraním na región Spiš. Praktická realizácia nášho projektu umožní priamo v teréne získavať skúsenosti z komplexného prístupu k protipovodňovým opatreniam.

Garantom školiaceho strediska sa môžu stať partnerské obce Slovenská Ves, Vojňany a Občianske združenie Slovenská Ves – Vygoda – Nový Šajerberg – Krig.