Amerikánske mostíky

Amerikánske mostíky

HISTORICKO – NÁUČNÝ CHODNÍK

AMERIKÁNSKE MOSTÍKY

 
 

ÚVOD

Horný Spiš má mnoho originálnych pamätníkov a symbolov identity ľudí žijúcich v slovensko – poľskom pohraničí. Preto vnímaví návštevníci regiónu nevyhľadávajú  len krásy národných parkov (TANAP a PIENINY), ale chcú poznávať život a  kultúru ľudí, ktorí v minulosti dokázali prežiť v tomto drsnom kraji.

Samozrejme, aj v iných regiónoch sa nežilo ľahko. Ale iba gorali vo svojej pesničke Goraľu cy či ňe žaľ umelecky rozpovedali svoj príbeh lásky k svojmu rodnému kraju a príčiny odchodu z krajiny svojich predkov. Príbeh, na začiatku ktorého stálo masové vysťahovalectvo do ďalekej Ameriky.

 Možno práve preto – že sme gorali – mohla vzniknúť v Slovenskej Vsi myšlienka vzdať hold  generácii vysťahovalcov v podobe „amerikánskych mostíkov“. Veď práve v životných príbehoch vysťahovaleckej generácie môžeme vystopovať najkrajšie vlastnosti ľudu tohto regiónu – láska k rodnému kraju (ojcizny), dôstojnosť, odvaha, húževnatosť, pracovitosť, dobrosrdečnosť, solidarita a schopnosť spolupracovať. Je to indetita, ktorá je výzvou nielen pre goralov v 21. storočí.

 

CIELE PROJEKTU

  • Rozpovedať príbeh vysťahovalectva do Ameriky v slovensko – poľskom pohraničí prostredníctvom umecky stvárnenej histórie exodu obyvateľov obce Slovenská Ves. Chceme takpovediac „zhmotniť“ obsah goralskej pesničky GORAĽU CY ČI NE ŽAĽ v novej  umeleckej dimenzii.

  • Obnoviť krásu a útulnosť historického jadra Slovenskej Vsi. ÚTULNÚ DEDINU S ÚTULNÝM CHOTÁROM prezentovať ako cieľ a zároveň ako najefektívnejší (najhmatateľnejší) prejav vyjadrenia vzťahu k obci a historickému odkazu predkov. Historicko – náučný chodník s amerikánskymi mostíkmi je krokom k dosiahnutiu tohto cieľa.

  • V rámci rozvoja turistického ruchu na Spiši prezentovať obec Slovenskú Ves ako obec s puncom originality, s osobitným dôrazom na kreatívne rozvinutie kultúrneho dedičstva a ochranu životného prostredia. (V obci už rozvíjame ďalší unikátny projekt v rámci regiónu Spiš: Občianske združenie Slovenská Ves – Vygoda rozvíja program zameraný na rozvoj drevenej architektúry v obci v podobe projektu Agroturistickej zóny obce Slovenská Ves.)

  •  Koncepčne podporiť vytváranie priestoru na posilnenie zážitkového učenia v ZŠ Slovenská Ves.  Historicko – náučný chodník bude súčasťou „školy v prírode“, ktorú zatiaľ tvorí  lokalita   s minerálnymi  prameňmi a židovským cintorínom. (Na záchrane vzácnej lokality a tvorbe „parku   tolerancie“ sa  výrazne podpísali i žiaci ZŠ.)                                            Historicko – náučný chodník nebude iba učebňou, ale žiaci sa prostredníctvom projektu zapoja do  ochrany historického jadra obce, vrátane potoka (monitoring čistoty vody a pod.).

        Zážitkové učenie a  zapojenie mladej generácie do aktívneho riešenia problémov  komunity v ktorej  žijú, sa zaraďuje medzi najefektívnejšie spôsoby výchovy k občianstvu a pestovania hrdosti na rodný kraj.

REALIZÁCIA PROJEKTU

Prvá etapa  prípravy na realizáciu projektu je takmer na jej konci. V tejto etape bola idea vybudovania amerikánskych mostíkov predstavená v dokumente Koncepcia rozvoja obce Slovenská Ves na roky 2016 – 2036, ktorú do celodedinskej diskusie predložilo Občianske združenie SlovenskáVes – Vygoda. Ide o to, aby amerikánske mostíky neboli vnímané ako izolovaný počin, ale ako prvok zapadajúceho do širšieho kontextu rozvoja obce. Následná anketa medzi obyvateľmi obce ukázala, že v dedine je veľká skupina ľudí, ktorí chcú podľa svojich možnosti podporiť  skrášľovanie našej obce. Z respondentov konkrétnu pomoc pri budovaní amerikánskych mostíkov  ponúkol Miroslav Tomas. Uvedená koncepcia rozvoja obce prešla odborným posudzovaním prof. Ing. arch. Michala Šarafína, DrSc. Treba vysoko oceniť jeho ponuku podieľať sa na skrášľovaní našej obce. Po dohode so starostom obce Stanislavom Gallikom vypracoval štúdiu historicko – náučného chodníka s amerikánskymi mostíkmi.

 Ak samospráva podporí projekt, v 2. etape je potrebné energiu sústrediť na získanie finančných prostriedkov. Zatiaľ sa ponúkajú 2 varianty:

  1. V rámci cezhraničných projektov požiadať o grant. V tomto prípade je náš občan, Miroslav Tomas, ochotný vypracovať komplexnú dokumentáciu, ktorú je potrebné predložiť na príslušný úrad.

  2. V druhom variante sa počíta s oslovením rodákov a ich potomkov žijúcich v USA. Ak by boli ochotní podporiť projekt, môžeme  vytvoriť fond, z ktorého by sa hradili náklady na výstavbu amerikánskych mostíkov.

  3. V prípade zlyhania navrhovaných riešení treba rozmýšľať nad iným spôsobom dosiahnutia cieľa.

 

Projekt má veľa silných stránok – počnúc odborým spracovaním a končiac  jeho významom pre obec. Najslabším článkom projektu je  málo rozvinutá spolupráca občanov a slabá húževnatosť pri skrášľovaní našej obce. V neposlednom rade i vzájomná nedôvera a pohodlnosť. (Ťapákovci v dedine nemajú radi ľudí vyzývajúcich občanov ku skrášľovaniu obce a ochrane životného prostredia, lebo ich nútia premýšľať – a myslenie bolí.)  Až potom nasleduje problém financií.

 

ZÁVER

Posolstvo  „amerikánskych mostíkov“ je nadčasové. Odchody z rodného kraja, osobitne za prácou a štúdiom na „konci sveta“ sa stáva životným štýlom 21. storočia. Roztrhnuté rodiny sa rovnako stávajú symbolom nášho každodenného života. Preto i návraty domov – tak ako v časoch amerického vysťahovalectva –  patria medzi najkrajšie okamihy  života človeka.

A nielen to. Mosty sú symbolom hľadania porozumenia a spolupráce. Preto amerikánske mostíky sú zároveň pozvánkou pre všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí chcú navštíviť Spiš. Krátke zastavenie a prechádzka po historicko – náučnom chodníku v Slovenskej Vsi  môže ich pobyt pod Tatrami obohatiť o nový duchovný rozmer.

Ak by myšlienka vybudovania amerikánskych mostíkov v Slovenskej Vsi nadobudla podobu historicko – náučného chodníka, vnikol by pamätník vysťahovalectva, ktorý svojim charakterom bude jedinečný nielen na Slovensku – ale zdá sa – že tiež v Poľsku.

Existuje veľa dôvodov, aby projekt uzrel svetlo sveta. Možno už len preto, aby sme premýšľali nad vlastnými koreňmi a hlavne aby sme rozmýšľali nad tým, čo môžeme urobiť preto, aby naše roztratené deti „po všetkých kútoch sveta“ nestratili túžbu vrátiť sa do rodného kraja.

 

Jozef Smrek
Občianske združenie Slovenská Ves – Vygoda

 

 

 

 

 

PRÍLOHA

Amerikánske mostíky – Slovenská Ves

  • libreto historicko-náučného chodníka, obsahové zameranie popisu stanovíšť a rodových stĺpikov

  • libreto idey rezbárskej formy stĺpového reliéfu umiestneného na určenom stanovišti, reliéf symbolom mesta.

/J. Smrek 04.2016/

TEXT NA INFORMAČNEJ TABULI „Na pľacoch“​

VÁŽENÍ NÁVŠTEVNÍCI A OBČANIA OBCE

      Nachádzate sa v historickom jadre obce Slovenská Ves, ktorej vznik sa datuje na rozhranie 13. a 14. stor. Žiaľ, do dnešných dní sa v historickom jadre zachovalo veľmi málo pamiatok na našu minulosť. Katolícky kostol, Grodkovského kúria (bývalá evanjelická škola) a takmer 300 ročné lipy v „borodačkinej“ záhrade sú posledným svedectvom zašlej krásy našej obce.

    Bez historickej pamäte a starostlivosti o dedičstvo našich predkov sú dedinky pod Tatrami a Spišskou Magurou akoby bez duše. Máme novú príležitosť „nadčasovo“ sa pozrieť na našich predkov. Ich život bol tiež – tak ako náš – nielen o dôstojnosti a človečine, ale aj hľadaní dôstojného miesta pre život človeka.

Obyvatelia obce sa po oslavách z príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky (r. 1311) rozhodli vzdať úctu svojím predkom v podobe AMERIKÁNSKYCH MOSTÍKOV. Týmto počinom chcú nielen „premostiť“ všetko dobré a ľudské do dnešných dní, ale dať nasledujúcim generáciám impulz do vytvárania dôstojného prostredia pre náš život hodného 21. storočia.Generácia amerikánskych vysťahovalcov na konci 19. stor. a v 1. polovici 20. stor. prezentuje ohromnú húževnatosť a odvahu našich predkov postaviť sa proti nepriazni osudu a zobrať svoj život do vlastných rúk.

    Na „Pľacoch“ – kde teraz stojíte, stáli v minulosti početné poddanské domčeky. Za malými okienkami dreveníc snívali naši prastarí rodičia so svojimi deťmi o Amerike, ako o zasľúbenej zemi. Do pohybu sa dali celé rodiny. Mnohí z nich utekali zo Slovenskej Vsi aj s malými deťmi. Mali strach, mali veľký strach. Vedeli však, že nechcú žiť ako doteraz. Prekvapivo niektorých z nich osud zavial do mestečka Bethlehem a Nazareth. Preto prvé dva americké mosty sme pomenovali Bethlehem a Nazareth. Aj preto, lebo Bethlehem je symbolom zrodenia, narodenia.

 

    Nie vždy je život k nám prívetivý – a v minulosti to platilo ešte viac – čo núti človeka hľadať dôstojné a bezpečné miesto mimo svojho domova. Tak to bolo aj v prípade starých Slovenčanov. Mnohé kapitoly z ich pohnutého života vedeli vyrozprávať iba ich potomkovia. Mostík – ktorý sme nazvali Bethlehem – skrýva mnoho tajomstiev tých čias. Aj jedného chudobného dievčatka, ktoré zo strachu pred nahnevaným pánom Maťašovským (mal kúriu na pozemku dnešnej katolíckej fary), nechala plačúcu sestričku ležať na tomto moste a utekala sa skryť domov. Neskôr tieto sestry – Mária a Helena Brežinová cez tento most odchádzali splniť si svoje detské sny o lepšom živote do ďalekej Ameriky. Jedna z nich už nikdy nevstúpi na tento mostík. Preto Nazareth v určitom zmysle má pripomínať biblický príbeh, kde Mária a Jozef hľadali bezpečie pre svojho syna. Niektorí Slovenčania sa už nikdy nevrátili domov – vypukla 1. svetová vojna a Európa nebola bezpečným miestom pre život.

Zoznam miest s poslaním nového domova nie je uzavretý, chodník je ich otvorenou kronikou. Chodník budú doplňovať ďalšie generácie s novým odkazom.

    Život v Bethlehéme a Nazarethe nebol ľahký. Mnohí muži v pote tváre pracovali pri taviacich peciach v tamojších železiarňach. V ich živote došlo k posunu. Doma nemali takmer nič a v Amerike zrazu existovala šanca zmeniť život k lepšiemu. Postupne strácali plachosť pred vrchnosťou.

    Do Ameriky odišla za prácou asi ¼ obyvateľov obce. V Cementone žili preto, lebo tam bola veľká cementáreň. Boli to ťažko zarobené peniaze, pretože v prašnom prostredí strácali zdravie a často sa nedožili dlhého veku. Tak ako Slovenčania v baniach v okolí mesta Torrington. Boli zaznamenané prípady tragických pracovných úrazov.

     Veľmi zaujímavé meno má Northampton. V meste Northampton majú kostol, v ktorom sa v sklenej vitráži skrýva podoba katolíckeho kostola v Slovenskej Vsi, v nej Slovenčania symbolicky vyjadrili túžbu po rodnej dedine. Silná komunita žila i v meste Fullerton, najviac žili v štáte Pensylvánia a Connecticut /USA/.

Naši vysťahovalci na svojej ceste za lepším životom doputovali aj do Kanady, tiež do ďalekej Argentíny. Na ich pamiatku sme mostíky pomenovali aj podľa týchto krajín.

    Myšlienka amerikánskych mostíkov je nadčasová, sú takpovediac symbolom aj životného štýlu obyvateľov našej planéty v 21. storočí – za prácou sme schopní odísť i na koniec sveta. Už nemáme ani toľko mostov na našom potoku, aby sme ich pomenovali po krajinách , kde dnešní Slovenčania odišli za prácou a lepším životom. Amerikánske mostíky budú aj budúcim generáciám Slovenčanov pripomínať odyseu vysťahovalcov našej dediny, stĺpo-reliéfy sú symbolmi lásky k rodnému kraju. Mosty sú symbolom spájania ľudí dobrej vôle.     Historicko-náučný chodník so symbolmi miest vysťahovania je pamätníkom novodobej histórie dediny.

Osobité miesto na chodníku „pamäti“ dediny majú stĺpiky jednotlivých rodov, ktorých predstavitelia sa zapísali do kroniky vysťahovalectva našej dediny, spomíname na nich, nezabúdame.

Vitajte v obci Slovenská Ves