NAOZAJ STAROSTA A POSLANCI HRAJÚ FÉR S OZ VYGODA?
Kto pracoval v občianskom združení zameranom na rozvoj obce, tak vie, že dobrovoľníctvo potrebuje k životu takú formu „vládnutia“, ktoré programovo počíta s aktívnou účasťou občanov na zveľaďovaní obce. Ak starosta a poslanci nevytvárajú takéto podmienky, pomaly – ale iste – zadusia chuť občanov zapájať sa do rozvoja a zveľaďovania obce. A to je náš príbeh.
Začnem od Adama. V predošlom volebnom období som bol milo prekvapený, ako začal novozvolený starosta S. Gallik úradovať. Dokonca som bol pozvaný do komisie, ktorej úlohou bolo pomáhať pri vypracovaní dokumentu „Hospodársky a sociálny rozvoj obce“. Povzbudený elánom starostu, pustil som sa do napísania návrhu koncepcie rozvoja agroturizmu v obci. Veď aký má zmysel zaradiť rozvoj cestovného ruchu medzi strategické ciele, keď sa neurobia opatrenia na jeho podporu? (Obce takéto dokumenty dávajú vypracovať agentúram, resp. odborníkom. A nestojí to 100 eur.)
Každý takýto dokument potrebuje oponentúru, a preto som oslovil prof. Ing. arch. M. Šarafína, DrSc, ktorý je uznávaným odborníkom na rozvoj vidieka. (Taktiež je spoluzakladateľom Spolku pre obnovu dediny.) Obsah navrhovaného dokumentu ho tak upútal, že prišiel z Bratislavy k nám a so starostom sa dohodli, že vypracuje štúdiu rekonštrukcie pôvodného historického centra okolo katolíckeho kostola v podobe projektu „Amerikánske mostíky“. (O mojom projekte „Amerikánske mostíky“ sa dozvedel z návrhu koncepcie rozvoja agroturizmu v obci – pozn. J.S.) Prof. M. Šarafín, nezostal iba pri štúdii projektu Amerikánske mostíky – zavítal i medzi poslancov.
Zorganizovanie spoločného stretnutia poslancov s prof. M. Šarafínom na tému architektonického zveľadenia obce bolo vrcholom našej spolupráce so starostom. Potom už nasledoval strmý pád. Ale nepredbiehajme.
Prof. M. Šarafín ešte prišiel do našej obce predstaviť štúdiu projektu Amerikánske mostíky (viď rubriku PROJEKTY). Prezentácie sa zúčastnil iba starosta, ja a dvaja moji bývalí žiaci, ktorí obsluhovali diaprojektor. Takúto neúctu k profesorovi Šarafínovi by hocikto nevymyslel. Keby pozval aspoň členov stavebnej komisie. A kde skončila štúdia prof. Šarafína? Pravdepodobne v zásuvke. Rovnako skončil i môj návrh koncepcie rozvoja agroturizmu v obci (viď rubriku AGROTURIZMUS).
Tým, že starosta a poslanci ignorovali dokument spolu s anketou, premeškali príležitosť poznať názory občanov na rozvoj obce. Škoda. Možno by ich zaujali napr. odpovede Miroslava Tomasa, tak ako mňa. V následnom rozhovore som zistil, že máme podobné názory na život v obci a jej rozvoj.
Preto som ho poprosil, aby starostovi ponúkol spoluprácu pri získaní grantu na projekt Amerikánske mostíky. Starosta ponuku odmietol. Boli sme z toho sklamaní, a preto sme oslovili starostu susednej obce Vojňany. Vypracovali sme projekt „Greisigerov náučný chodník“ a boli sme úspešní (50 000 eur). Žiaľ, vtedy obec nemala finančné prostriedky (5 % účasť na financovaní projektu), tak peniaze „prepadli“ (viď rubriku PROJEKTY).
Starosta celkom nezanevrel na projekt Amerikánske mostíky. Iniciatívne dal opláštiť drevom železné zábradlia na mostíkoch cez potok. Majú ďaleko k dokonalosti, ale je to viac ako nič.Má to ešte jednu chybičku – starosta sa zabudol v obecných „novinách“ pochváliť, že nápad si „požičal“ z projektu „Amerikánske mostíky“.
A to ešte nebol koniec „kopírovania“. Keď som videl program starostu v ďalšom volebnom období, tak som tušil , že sa nášmu OZ neblýska na lepšie časy. V letáku sľuboval občanom dotáciu na čističku. Úctihodný záujem o ochranu potoka v obci – povedal by volič. Chyba krásy je v tom, že nápad prevzal z návrhu koncepcie rozvoja agroturizmu a len trošku si ho upravil.
Nebudem sa vracať ku všetkým skúsenostiam so starostom v tomto volebnom období. Tým, že neexistuje spolupráca so samosprávou, trpí náš najdôležitejší projekt „Agroturistická zóna Vygoda“. Chtiac – nechtiac, urobil som preto ústretový krok. Po vypracovaní projektu „Bezpečnosť križovatky Vygoda“ (viď rubriku PROJEKTY) som minulé leto napísal starostovi a poslancom list. (List je uverejnený v rubrike PRÍSPEVKY – júl 2021.) V liste som im oznámil, že sme vypracovali projekt, ktorý zvýši bezpečnosť ľudí na problematickej križovatke. Zároveň som napísal, že je to príležitosť, aby sme sa nepozerali na predošlé nezhody a začali spolupracovať. Odpoveď som doteraz nedostal. (Postoj poslancov k nášmu OZ si zasluhuje osobitnú analýzu – pozn. J.S.)
Naše OZ Slovenská Ves – Vygoda – Nový Šajerberg – Krig vyvíja svoju činnosť od r. 2004. Všeličím sme si prešli. Ako sa hovorí, zažili sme dobré i zlé časy. Nikdy však nebolo tak, aby som stratil chuť komunikovať so starostom, resp. starostkou. O čom by sme sa so starostom rozprávali, keď nemá záujem ani o poznanie názorov občanov na rozvoj obce? Vari o pamätnom topoli, ktorý dal spíliť?
(viď príspevok „Aj stromy vedia rozpovedať príbeh našej dediny“ v rubrike PRÍSPEVKY – 1.II. 2019)
Jozef Smrek
POZNÁMKA k prístupu starostu a poslancov k jednej mojej žiadosti :
Po formálnej stránke samospráva nepochybila pri riešení mojej žiadosti, aby návrh koncepcie rozvoja agroturizmu v obci prerokovalo Obecné zastupiteľstvo. Zaradili moju žiadosť do programu? Zaradili. Problém spočíva v tom, že moju žiadosť zaradili medzi bežnú „agendu“. (Pre poslancov – ktorí nevidia rozdiel medzi mojou požiadavkou a požiadavkami väčšiny občanov – vysvetlím ešte raz : Moja požiadavka smerovala k ujasneniu stratégie obce vo vzťahu k agroturizmu a prijatiu opatrení na jeho rozvoj – A TO JE DOMÉNA STAROSTU A POSLANCOV. Väčšina požiadaviek občanov smeruje k vyriešeniu ich bezprostredných (svojich) problémov (konflikty zo susedom, odkúpenie pozemku od obce a pod.) Skrátka, nechcel som veriť, že chcú koncepciu rozvoja agroturizmu riešiť ako „jeden z bodov programu“. Bolo zrejme, že ich doteraz ani nenapadlo položiť si otázku, kto je povinný vytvoriť koncepciu rozvoja agroturizmu v obci. Keby starosta pred rokovaním ma aspoň pozval na konzultáciu a aktívne sa zaujímal o obsah návrhu koncepcie rozvoja agroturizmu – tak by som to považoval za náznak ochoty zmeniť postoj samosprávy k rozvoju agroturizmu v obci. Pritom ešte treba pripomenúť, že návrh koncepcie rozvoja agroturizmu v obci som starostovi odovzdal takmer rok pred tým. Za ten čas ani poslanci neprejavili záujem o osobné stretnutie, tobôž aby sa zaujímali o prácu nášho OZ. Keď som si uvedomil, koľko času chcú venovať téme „rozvoja agroturizmu v obci“ na svojom rokovaní, tak som vedel, že na tomto zasadnutí nedôjde k prelomu postoja samosprávy k rozvoju agroturizmu – preto som na rokovanie neprišiel.
Tak či onak, téma „rozvoja agroturizmu“ už v našej dedine neexistuje. Občania nemajú „ďalšie otázky“, prípad je uzavretý. Starosta a poslanci môžu byť spokojní. Apropo, ja sa ešte pre istotu pýtam : Je drzé (naivné?) myslieť si v Slovenskej Vsi, že samospráva – ak je zodpovedná – mala zorganizovať stretnutie poslancov s autorom návrhu koncepcie rozvoja agroturizmu v obci (za prítomnosti pozvaných občanov a odborníkov na agroturizmus i architektúru) ? Je tiež drzé (naivné?) si myslieť, že iné samosprávy by sa poďakovali občanom, ak by vypracovali návrh koncepcie rozvoja agroturizmu v obci ?
Jozef Smrek