ĽANDY – UNIKÁTNE MIESTO NA ZALOŽENIE AGROZÓNY
Aj keď som v predošlých dvoch príspevkoch opísal veľký potenciál lúky na Kamencoch pre založenie agrozóny, nič sa nevyrovná lokalite, kde kedysi existovala stredoveká dedina SCHEWERBERG, neskôr majer na Ľandoch (viď SLOVENSKÁ VES V PREMENÁCH ČASU,
str. 29 – 36, 103 – 106)
Myslím, že Ľandošani si ani plne neuvedomujú, aký poklad im zverili ich predkovia – čo lúka , to skvost! V čom spočíva unikátnosť miesta pre založenie agrozóny?
- Nachádza sa v centrálnej časti územia, ktoré je vo vlastníctve pozemkového spoločenstva (pri potoku Vojňanský potok). Ak budú podielnici vlastniť stavebný pozemok, vytvoria sa podmienky na intenzívne využívanie lúk v jej okolí (chov zvierat, ovocinárstvo, pestovanie zeleniny a pod.). Tieto lúky zostanú v spoločnom vlastníctve podielnikov.
- Ako som uviedol v minulom príspevku, keď sa vytvára veľká agrozóna v extraviláne, musí splniť vyššie kritéria v schvaľovacom procese. A to je i náš prípad. Máme však nesmiernu výhodu: Tým, že chceme obnoviť historické osídlenie lokality na agroturistických základoch, získame silný mandát na dosiahnutie nášho cieľa. Má to však jednu podmienku: Musíme získať aj povolenie Krajského archeologického úradu v Prešove. Ich uznanie by sme získali i tým, keby sme „areál“ stredovekej dediny SCHEWERBERG ponechali nedotknutý pre budúce projekty – napr. na postavenie 2 – 4 obydlí, ktoré by boli kópiou stredovekých dreveníc. (Možno by slúžili i na ubytovanie turistov.) Takéto plány budú reálne až po archeologickom výskume.
- Mimoriadnu hodnotu má spevnená prístupova cesta smerom na skládku dreva. A nielen to!
Lokalita disponuje elektrickou sieťou a vlastným zdrojom pitnej vody. Čo viac si môžeme priať?
Ľandošani stoja pred strategickými rozhodnutiami. Našťastie, už niektorí podielníci si začínajú uvedomovať, že doterajšia stratégia, fungovanie pozemkového spoločenstva nezodpovedá potrebám dnešnej doby. Nová stratégia spočíva v tom, že vytvoríme na Ľandoch nový „majer“, kde každý podielnik bude vlastniť jeden stavebný pozemok. Týmto krokom vytvoríme podmienky na intenzívnejšie využívanie potenciálu lokality pre rozvoj pozemkového spoločenstva. V budúcnosti niektorí podielnici môžu žiť v agrozóne celoročne, resp. prevažnú časť roka. Títo podielnici sa môžu stať takpovediac správcami agroturistického areálu. Ostatní podielnici sa budú na práci v agroturistickom areáli podieľať iba sezónne – napr. pri zbere ovocia v sade). Iní môžu ubytovávať turistov vo svojej chate. A niekto si príde do svojej chaty iba oddýchnuť.
Dnes ešte nevieme, akou cestou sa budú uberať Ľandošani. Čo však vieme určite, podielnici bez informácií, bez poznania alternatívnych možností rozvoja riešeného územia, nemôžu kvalifikovane (zodpovedne) hlasovať o smerovaní pozemkového spoločenstva. Verím, že moje postrehy a návrhy im pomôžu rozšíriť poznatky o pozemkovom spoločenstve Ľandy a jeho potenciálu.
Jozef Smrek
Poznámka: V marci uverejníme príspevok „Bez pomenovania problému, ani na Ľandoch nezaveje čerstvý vetrík“.
.