História
Keď mi pripadla úloha napísať kapitolu o vysťahovalectve Slovenčanov do Ameriky (viď knihu Slovenská Ves v premenách času, str.150 – 167), tak som si ešte viac uvedomil, aký nádherný počin pre zachovanie historickej pamäte urobil Michal Tremba, keď nahrával životné príbehy starých ľudí v Slovenskej Vsi a Vojňanoch (okolo r. 1962). S jeho pomocou som sa mohol „rozprávať“ so starými Slovenčanmi, ktorí odišli za prácou do Ameriky. Bol to pre mňa mimoriadny zážitok, lebo niektorých z nich som poznal z detstva. Bez jeho predvídavosti by sme nikdy nepočuli autentické hlasy Slovenčanov a Krigovianov, ktorí sa narodili v druhej polovici 19. storočia a ich spomienky na svoje životné príbehy a život svojich rodičov. (Nahrávky dokumentujú rozhovory v dĺžke 32 hodín.)
Táto skúsenosť ma inšpirovala k vytvoreniu rubriky „História obce“. Myslím, že aj my by sme si mali nájsť viac času na rozhovory so staršími ľuďmi, resp. s občanmi, ktorí v pamäti ukrývajú spomienky na zaujímavých ľudí. Pritom to môžu byť aj naši prarodičia, ktorí šírili okolo seba dobro a pokoru pred životom.
Možno nám o nich napíšu ich potomkovia, alebo občania, ktorých zaujíma história obce. Veď história obce a jej atmosféra sa vytvára i cez činy a správanie sa občanov navzájom. A možno takéto dokumenty už existujú v rodinných archívoch.
Aj keď sme rubriku pomenovali „História obce“, naším zámerom nie je písanie odborných príspevkov (aj keď nevylučujeme prevzatie odborných článkov z časopisov, ak sa v nich budú spomínať naše obce). Skôr by som povedal, že naším zámerom je zbierať faktografický materiál, ktorý by prispel k precíteniu ducha našich dedín, v časoch našich dedov a pradedov.
Tým, že pokročila technika, dnes už zachytíme rozprávanie ľudí kamerou. Škoda by to bolo nevyužiť.
Možno i mne sa podarí pripraviť na zverejnenie starý videozáznam z posedenia najstarších občanov v Slovenskej Vsi. Stretnutie je výnimočné v tom, že sa stretli občania, ktorí neskôr dosiahli najvyšší vek v Slovenskej Vsi: M. Chrastinová (104 r.), M. Slivinský (103 r.), J. Strišovský (102 r.). Dokonca nám zaspievali piesne z mladosti. Počúvať duo dvoch storočných chlapíkov je unikát. Či nie? Možno aj Vy disponujete podobnými videonahrávkami.
Rovnako by mohla mať výpovednú hodnotu i videodokumentácia starých objektov, vecí a pod.
Samozrejme, okruh záujmu sa môže rozšíriť, ak vzniknú nové podnety.
Chcem ešte raz upozorniť, že v tejto rubrike sa nechceme púšťať do odborných dišpút. (Aby sme sa zbytočne nezamotali do hádok.) Je dávno známe, že najobjektívnejšie sa k historickej pravde dopracujeme, keď máme odstup od udalostí, ktoré sú predmetom skúmania. V spracovaní dejín obcí – najmä z obdobia po vypuknutí 2. svetovej vojny – hrozí, že sa nedokážeme „odosobniť“ a môžeme – aj keď máme dobré úmysly – niektoré fakty a súvislosti podceniť, resp. preceniť, ba i zamlčať. Veď emočne sme s touto dobou zviazaní a historické udalosti často posudzujeme cez prizmu vlastných skúseností, resp. svojej rodiny.
Z tohto pohľadu aj publikácia „Slovenská Ves v premenách času“ musí ešte prejsť skúškou času, ktorá
odpovie, či autori knihy sa dokázali oslobodiť od subjektivizmu pri skúmaní histórie našej obce.
Isté je, že historici (i naši potomkovia) v 22. storočí nás uvidia v novom svetle. Či ich pohľad na nedávnu históriu našej obce bude rovnaký (tak, ako my sa chceme vidieť), to nevieme.
Vari nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že ak budú v 22. stor. bádatelia skúmať
históriu našich obcí v 1. polovici 21. storočia (teda nás), tak budú tiež skúmať, či sme zvládli alebo nezvládli výzvy doby, v ktorej žijeme. A ešte presnejšie, či dokážeme vo svojej obci spolupracovať pri riešení spoločných problémov, alebo či preváži náš egoizmus.
Pretože kľúčom k riešeniu výziev doby v obci – tak ako vo svete – je spolupráca. My sme svet.
Jozef Smrek