CHCETE PRISPIEŤ K UCHOVANIU HISTORICKEJ PAMÄTE NAŠEJ DEDINY? OZVITE SA.
Keď sme r. 2017 založili webovú stránku (www.slovenskaves-vygoda.sk), tak sme zároveň vytvorili platformu pre tých Slovenskovešťanov, ktorí doslovne milujú diskusie o histórii našej obce. O aký druh Slovenskovešťanov ide, najlepšie zistíte, ak s nimi „hodíte reč“ na túto tému. Samozrejme, za predpokladu, že aj vy svoju hrdosť Slovenskovešťana spájate s poznaním života našich predkov. Možno mi potom dáte tiež za pravdu, že takéto dišputy Vám prinášajú ešte jeden osoh: Pomáhajú Vám pookriať na mysli, nadýchnuť sa a pozerať na svet z tej lepšej stránky. Veď ani dnes nie je život prechádzka ružovou záhradou. A ako niekedy vraví Emil Dinda: Akosi som zabudol na moje boľačky, keď sme sa rozprávali (o starých Slovenskovešťanoch). Medzi nami, Emil Dinda patrí medzi tých nadšencov, ktorí majú unikátne vedomosti o živote v našej dedine, najmä o živote generácií, ktoré prežili 1. a 2. svetovú vojnu. Do tejto kategórie určite patrí i ujo Strišovský (Hudok), Alojz Sebeš s manželkou Máriou a Michal Galgon s manželkou Oľgou. Rovnako i Vladimír Antol (syn učiteľa Vladimíra Antola), Jozef Ganzarčík, Rudo Galgon a Andrej Pisarčík, ktorých osud odvial z rodnej obce. Všetkých dokopy však spája láskyplný vzťah k Slovenskej Vsi.
Podstatné v tejto chvíli ale je, že prostredníctvom webu sme začali medzi sebou komunikovať, vymieňať názory, ba aj uverejňovať výsledky nášho bádania.
A nielen to! Tým, že sa prezentujeme na webe, ozývajú sa Slovenskovešťania, ktorí nás upozorňujú na dokumenty a príbehy, ktoré by sme mohli uverejniť. Takto ma minulý rok oslovil aj môj spolužiak Ján Štefaňák, ktorý nedávno zomrel. Jeho zásluhou sme uverejnili zápisky uja E. Bombaru, v ktorých zdokumentoval príbeh troch Slovenskovešťanov, ktorí boli na „vandrovke“ v Taliansku za čias socializmu. Ujo Bombara bol jeho svokor a v jeho pozostalosti objavil zabudnuté zápisky. Nebyť jeho zodpovednosti (a kultúrnej úrovne), vzácny dokument by sa asi nezachoval. Ak niekedy budem spomínať na spolužiakov, Jana Štefaňaka si spojím so situáciou, keď mi doniesol spomínaný dokument. Aj touto cestou mu chcem opäť poďakovať, i keď už nie je medzi nami.
Môžme predpokladať, že nie jedného Slovenskovešťana napadlo, aby sme zapísali spomienky na starých Slovenskovešťanov pre budúce generácie. Takto premýšľa i Michal Galgon. Jeho (etnografické) zápisky majú 130 strán. Svoje dielko pomenoval „Chlieb Podmaguria“. Niektoré kapitoly sme uverejnili na našom webe. Možno až budúce generácie – ktoré sa budú zaoberať etnografickým výskumom našej obce – plne ocenia jeho mravenčiu prácu.
Po príchode do mojej rodnej dediny ma očarila bádateľská práca rodiny Žofajovej a Zoričákovej. Najprv som sa zoznámil so študentskou prácou Jozefa Zoričáka, kde opísal osudy svojich starých a prastarých rodičov v časoch vysťahovalectva. Z jeho práce som čerpal pri písaní kapitoly o vysťahovalectve do USA v knihe „Slovenská Ves v premenách času“, ktorá vznikla pod patronátom historika Ivana Chalupeckého (str. 150 – 167).
Mnohí občania nevedia, že v našej obci ku Dňu matiek r. 2009 vyšla malá knižôčka „Tradičné domáce jedlá nášho rodiska, obce Slovenská Ves“. Jej autormi sú Alžbeta Žofajová, jej sestra Helena Zoričáková a ich teta Mária Galliková (rodená Kolumberová), ktorá dlhé roky pracovala v školskej jedálni. Pôvodne bola určená iba pre členov ich rodiny. Svojim obsahom môže zaujať – podľa môjho názoru – i mnohých Slovenskovešťanov.
Tak ako A. Žofajová nepretrhla puto s rodnou dedinou, tak svojimi aktivitami prekvapila i Hanka Konkoľová, rodená Sebešová. Jej doménou sú kroje v našej dedine. Nie je úžasné, keď naša rodáčka dokázala ušiť kroj našich prastarých rodičov? O svojej ceste za „krojom“ napísala príspevok do regionálnych novín (článok z novín je uverejnený na našom webe).
Premýšľajúc nad Slovenskovešťanmi, ktorí sa dnes usilujú o uchovanie historickej pamäte v našej obci, nemali by sme zabudnúť na občanov, ktorí si už pred nami uvedomovali význam uchovania životných príbehov našich predkov.
Ja som mal šťastie, že v našom susedstve býval Michal Tremba (1930 – 1993), rodák z Vojňan. Starší občania vedia, že za čias jeho „starostovania“ sa v obci postavila škola, kultúrny dom, obchod, bytovka, zaviedla plynofikácia, dokončila sa výstavba vodovodnej siete a vybudovala sa ČOV. A to nie je úplný výpočet jeho manažérskych úspechov. Málokto vie, že trpezlivo chodil za staršími občanmi v Slovenskej Vsi a Vojňanoch a natáčal s nimi rozhovory o ich živote. Nie je obdivuhodný jeho záujem o zachovanie životných príbehov občanov v Slovenskej Vsi, v ktorej sa ani nenarodil“? Nahrávky uskutočnil v r. 1961 – 63. V tom čase mal niečo viac ako 30 rokov. Skrátka, za svoj krátky život stihol veľmi veľa. Mám tušenie, že historici na konci 21. storočia – ktorí budú skúmať prácu a výsledky starostov v našej obci z väčšieho nadhľadu – veľmi ťažko nájdu zanietenejšieho starostu pre rozvoj obce, ako bol náš „starosta z Krigu“. Preto by bola smutné, keby sme zabudli aj na tú časť jeho života, keď chodil nahrávať spomienky starých občanov v dedine. Veď nie v každej obci sú zachované autentické rozhovory s občanmi, ktorí sa narodili na rozhraní 19. a 20. storočia. Magnetofónové nahrávky mi odovzdal Ľubomír Tremba, jeho syn. Ďakujem. (Rozhovory s mojou starou mamou Máriou Brežinovou a Petrom Marhevkom som využil v spomínanej knihe „Slovenská Ves v premenách času“.)
Exkurz do histórie spolupráce občanov pri zachovaní historickej pamäte v našej dedine som urobil z dvoch dôvodov :
- Kvalita našej webovej stránky je úmerne závislá od spolupráce občanov, ktorí majú láskyplný vzťah k našej obci a sú ochotní nám pomôcť pri zdokumentovaní života v Slovenskej Vsi. Táto spolupráca existuje už od r. 2017, a preto sa patrí poďakovať všetkým občanom, ktorí nám doteraz pomáhali. Ich úsilie pri uchovaní historickej pamäte v našej obci nás motivuje pokračovať v načatom diele. Ďakujeme.
- V radoch spolupracovníkov – ktorí nám pomáhajú pri tvorbe webovej stránky – vzišiel nápad, aby sme knižne vydali výber príspevkov uverejnených na našom webe. Je to pre nás výzva. Uvedomujeme si, že ak by sa nám podarilo vydať knihu, bol by to kvalitatívny skok v našej práci. Ak pôjde všetko podľa plánu, kniha by mohla uzrieť svetlo sveta pred Vianocami. Najnáročnejšie bude získať sponzorov. Kniha by mala byť pripravená do tlače v auguste. Preto sa obraciam na občanov, ktorí sú ochotní napísať príspevok o životných príbehoch Slovenskovešťanov, aby sa nám ešte ozvali. Ide o to, že koncepcia pripravovanej knihy bude odlišná od publikácie „Slovenská Ves v premenách času“. Po obsahovej stránke bude zameraná predovšetkým na životné príbehy Slovenskovešťanov v 20. storočí. Bude to kniha o ľudských charakteroch, odvahe, nezištnosti, ale aj o každodenných starostiach a radostiach – jednoducho o človečine v našej dedine.
Či osloví kniha občanov Slovenskej Vsi, ukáže čas. Ale už dnes môžeme povedať, že pre budúce generácie Slovenskovešťanov bude zdrojom poznania nielen života v našej obci v 20. storočí, ale aj svedectvom úrovne našej kultúrnosti na začiatku 21. stor.
Jozef Smrek