BLÝSKA SA NA NOVÚ AGROTURISTICKÚ ZÓNU?
Život v našej dedine vytvára aj situácie, ktoré by nás ani „vo sne nenapadli“. Medzi takéto situácie môžeme pokojne zaradiť i situáciu, do ktorej sa dostali „Ľandošani“ v dôsledku hľadania optimálneho riešenia finančných pozdĺžnosti a rozvoja ich pozemkovej spoločnosti.
Ľandošani stoja pred vážnym rozhodnutím: Buď budú súhlasiť s návrhom výboru – a predajú kupcovi väčšiu časť lúky na Kamencoch – alebo podielníci splatia dlžobu, a potom na tejto lúke vytvoria AGROZÓNU ĽANDOŠANOV (ich lúka susedí s Agrozónou Vygoda).
Najjednoduchšie je lúku predať – stačí iba zdvihnúť ruku. Ale čo povedia ich potomkovia? Budú na nás hrdí? Nie je pokus predať lúku kupcovi iba prejavom hlbších problémov pozemkovej spoločnosti?
V tejto súvislosti nám nezaškodí vrátiť sa k spomienkam starých Slovenskovešťanov na zbrklé (nezodpovedné) zbúranie Badányiovej kúrie (stačilo iba opraviť strechu). Ak by poslanci vtedy na rokovaní OZ nezdvihli ruky bez rozmyslu, doteraz by sa naša dedina pýšila nádhernou kultúrnou pamiatkou. A čo je najdôležitejšie, doteraz by mali úžitok všetci občania. Neviem či potom starosta a poslanci boli hrdí na seba, ale minimálne jeden z poslancov cítil hanbu za vynesený verdikt (viem to od jeho dcéry – pozn. J.S.).
Čo sa stalo, to sa už neodstane. Našťastie, Ľandošanom sa ponúka riešenie, ktoré dokonca prinesie úžitok nielen podielnikom. Ale pozor! Bezbolestné riešenie neexistuje! Problém spočíva predovšetkým v tom, že aj keby sa rozhodli využiť potenciál lúky na vybudovanie agrozóny, čaká ich veľmi ťažké obdobie, pretože sa musia dohodnúť na pravidlách a povinnostiach pri tvorbe projektu agrozóny a pri schvaľovaní doplnku územného plánu obce. Osobitnú kapitolu zmluvy musí tvoriť financovanie projektu (projekt Agroturisticjej zóny Vygoda organizovala a financovala rodina Varholova a Smrekova.) Dohoda podielnikov musí mať písomnú podobu.
Zásadná otázka preto znie : Budú podielnici schopní dohodnúť sa na zmluve o spolupráci, kde sa určia pravidlá a povinnosti v procese premeny lúky na AGROTURISTICKÚ ZÓNU ĽANDOŠANOV?
Aby sa podielnici mohli zodpovedne rozhodnúť, potrebujú disponovať všetkými dôležitými informáciami o predmetnej lúke. Ja som si istý, že väčšina podielnikov doteraz nemá ani tušenie, aký potenciál skrýva lúka. Tak ako chcú zdvíhať ruku? Nebudú po predaji lúky kupcovi ľutovať svoje zdvihnutie ruky? Čím sa budú líšiť od poslancov, ktorí odhlasovali zbúranie Badányiho kúrie?
Veď aj oni „navždy“ zničia možnosť vytvoriť agrozónu Ľandošanov.
Tým, že som tvorca projektu Agrozuristickej zóny Vygoda, pravdepodobne viem v dedine najlepšie posúdiť potenciál lúky v širších súvislostiach. Kedže lúka má ešte lepšiu polohu ako pozemky v Agroturistickej zóne Vygoda, predpokladám, že keby sa podarilo vybudovať AGROZÓNU ĽANDOŠANOV – a dodržiavali záväzné regulatívy pri jej výstavbe – hodnota stavebných pozemkov (s elektrickou prípojkou a prístupovou cestou) by sa mohla pohybovať okolo 100 eur/m2.
Cena stavebných pozemkov sa ešte zvýši, keď Ľandošani dokážu v spolupráci s evanjelikmi (a obcou) vybudovať vodovod. Zdroj vody je na pozemku evanjelickej cirkvi a je vzdialený asi 500 m od riešeného územia. Vody bude dosť tiež pre susednú Agrozónu Vygoda (24 ha).
(Cenu potencionálnych stavebných pozemkov odvodzujem od trhovej ceny pozemkov v Agrozóne Vygoda – pozn. J.S.)
Kedže návrh vytvorenia novej agrozóny som prezentoval ja, budem na našom webe argumentačne zdôvodňovať prednosti môjho návrhu a klásť otázky, na ktoré musia Ľandošani odpovedať (ak budú chcieť tvrdiť, že sa chovajú zodpovedne k dedičstvu predkov).
Prvá otázka má principiálny charakter: Prečo by mali časť lúky (15 ha) predať kupcovi (1 euro/m2), keď podielnici majú predkupné právo, môžu sami splatiť dlh a následne sa pustiť do projektu agroturistickej zóny ?
Existujú takéto dôvody? Vymenujte!
A to nie je všetko! Ak by sa podielnici rozhodli vybudovať na svojich (odčlenených) pozemkoch agrozónu, zvyšná časť lúky sa môže rezervovať na vybudovanie špecifického zariadenia pre seniorov. Takéto zariadenia v prírode existujú i v zahraničí : v areáli lesoparku je vybudovaná centrálna budova so službami a seniori bývajú v domčekoch v okolí. Prvýkrát som sa s takýmto zariadením stretol v Nórsku r. 2002. (Ja by som ešte pridal ovocný sad a chov zvierat – pozn. J.S.) Moje skúsenosti v sociálnej oblasti v zahraničí (Anglicko, Izrael, Nórsko, USA) ma inšpirovali k tomu, že už pri projektovaní Agrozóny Vygoda som vytvoril rezervné pásmo (5,2 ha) pre takýto typ zariadenia pre dôchodcov (r.2004). Pozemok je vo vlastníctve evanjelikov (viď rubriku PROJEKTY – Projekt Agroturistickej zóny Vygoda).
Takto uvažovať znamená úplne zmeniť strategické myslenie nielen Ľandošanov, ale dáva nové impulzy i pre vedenie obce. Koľkí z občanov vedia, aká je vízia rozvoja obce? Uvažujem zle, keď tvrdím, že najväčší potenciál pre vytváranie pracovných príležitostí v obci spočíva v podpore rozvoja agroturizmu a budovaní sociálnych zariadení v obci (spolu s rozvojom poľnohospodárstva, nevynímajúc ovocinárstva v našej obci)? Prijať strategické rozhodnutia je veľká zodpovednosť. Ak prijmeme správne strategické rozhodnutie, môžeme zažiť neúspechy, ale nakoniec dosiahneme svoj cieľ. Veď koľkí občania napr. odpisovali Agroturistickú zónu Vygoda? „Snívajte s nami“ – ako sa vyjadrila jedna Slovenskovešťanka k perspektíve Agrozóny Vygoda. Mnohí občania ignorujú fakt, že v rôznych historických obdobiach existovalo osídlenie v severnej časti nášho chotára. Malo to svoje príčiny. Dnes je to predovšetkým potreba rozvoja agroturizmu v pohorí Sp. Magury (viď strategické dokumenty Prešovského kraja).
Platí to i opačne. Môžeme byť na začiatku opojení vlastným úspechom (ziskom), ale keď v stratégii nereflektujeme zmeny na trhu, nevytvárame podmienky pre iniciatívy vlastných pracovníkov, nepracujeme na vízii svojho rozvoja, stratíme vnútornú silu pre svoj rozvoj. Neplatí to iba pre firmy. Žiaľ, to je tiež príbeh Pozemkového spoločenstva Ľandy.
Pred 6 rokmi som listom vyzval podielníkov, aby sme diskutovali o smerovaní nášho Pozemkového spoločenstva Ľandy a nových formách podnikania, ba i spôsobe financovania nových aktivít. V budúcnosti som okrem iného navrhoval vytvoriť skupinu pre rozvoj agroturizmu. Ak by sa Ľandošani rozhodli vybudovať agrozónu, tak takáto skupina by mala byť vytvorená už len z tohto dôvodu, že sa bude musieť niekto „obetovať“: vytvoriť projekt agrozóny a následne podstúpiť tortúru pri schvaľovaní doplnku územného plánu obce v riešenom území. (List členom Pozemkového spoločenstva Ľandy si môžete prečítať pod týmto príspevkom – pozn. J.S.)
Je potešujúce, že už môžeme sledovať zmeny v myslení podielnikov. Na poslednom valnom zhromaždení to už nikto nemohol prehliadnuť. Zdá sa, že zavial nový vietor v Pozemkovom spoločenstve Ľandy. Názory – ktoré tam odzneli – sú nádejou do budúcnosti. Ak by sme dokázali vybudovať AGROZÓNU ĽANDOŠANOV tak to by fakticky znamenalo, že sme sa naučili spolupracovať a obetovať (trpieť) pre dobrú vec. Bol by to dôstojný odkaz terajšej generácie Ľandošanov pre svojich potomkov – a prejav úcty k zakladateľom Pozemkového spoločenstva Ľandy.
Vážnejšie premýšľať o agrozóne by sme mali až vtedy, keď spoločne splatíme dlh. Je to náš dlh a naša zodpovednosť.
Jozef Smrek
POZNÁMKA: v januári sa v príspevku budem venovať niektorým aspektom prevodu lúky do vlastníctva podielníkov a poukázať na problémy, ktoré nás v tomto procese stretnú.