KONCEPCIA ROZVOJA AGROTURIZMU V OBCI
SLOVO NA ÚVOD
Od roku 1989 ubehlo už mnoho rokov, ale agroturizmus naďalej zohráva okrajovú úlohu vo väčšine obcí Severného Spiša. O našej dedine môžeme dokonca povedať, že máme ideálnu polohu a podmienky pre rozvoj agroturizmu, ale v agroturistických mapách by sme Slovenskú Ves nenašli ani lupou. Či chceme, alebo nechceme, každá generácia bude konfrontovaná s touto realitou, ak nedôjde k obratu. Preto keď sa chceme považovať za zodpovedných občanov našej obce, nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka. My sme prví, ktorých sa to týka. Ako sa hovorí, myslenie bolí. Staršia generácia pamätá, ako v lete malá skupinka občanov Jurgova prichádzala do svojej osady na Magure a pásli kravy. Dnes už neprídu – druhé zamestnanie našli v turizme. Jedno je už teraz isté. Keby Jurgovania rozmýšľali ako doteraz my, tak ešte dnes by pásli kravy v našom chotári.
Otázka znie, dokedy chceme ignorovať prírodné danosti nášho chotára a výhodnú strategickú polohu medzi dvoma národnými parkami na rozvoj turizmu? Nedozrel už čas, aby sme otvorili celodedinskú diskusiu na túto tému? Prinajmenej preto, aby by sme sa dozvedeli, či došlo k posunu myslenia aspoň u mladšej generácie. Je to smutné, ale bez zmeny myslenia si nemôžme robiť veľké plány s agroturizmom. Dopredu sú odsúdené na neúspech.
Úlohou navrhovanej koncepcie je analyzovať príčiny zaostávania agroturizmu v našej obci a hlavne predložiť stratégiu a komplexný plán postupných krokov a aktivít smerujúcich k naštartovaniu agroturizmu v našej obci v horizonte 20-30 rokov. Zároveň tento dokument je potrebné považovať za úvod do diskusie o agroturizme v našej obci.
Aby navrhovaná koncepcia splnila svoju úlohu, musí prejsť procesom hodnotenia nielen zo strany občanov, ale musia sa vyjadriť i príslušní odborníci, najmä vo vzťahu k ochrane životného prostredia a architektúre obce. V tomto smere by veci pomohlo, keby sme nadviazali kontakty s niektorou vysokou školou, ktorá má odbor architektúry, urbanistiky a cestovného ruchu. Keby došlo k spolupráci, získali by sme nezávislý pohľad na našu obec, čo by nám pomohlo objektívnejšie vyhodnotiť našu situáciu a možností.
Ak hovoríme o koncepcii, tak to nie je čarovný prútik, ktorý v priebehu roka všetko vyrieši. Agroturizmus nie je len o penziónoch, ale aj o čiernych skládkach, ba i o našej deformovanej dedinskej architektúre, či vzťahu k roľníckym tradíciám našich predkov.
Keby sme stručne chceli počuť, prečo v našej obci nemôžeme rozhýbať agroturizmu, tak v neposlednom rade i preto –obrazne povedané – lebo väčšina rodín dokázala vo svojich domoch a dvoroch vytvoriť útulné prostredie, ale rodina Slovenčanov nedokázala svoju obec pretvoriť na útulnú dedinu.
V tomto kontexte by sme si totiž mali uvedomiť, že v obciach kde funguje turizmus, existuje aj osobitá atmosféra prostredia. Nielen prírodné krásy, ale aj charaktreristická atmosféra vytvorená činnosťou ľudí priťahuje turistov. Veď turistu nemôžeme zavrieť do penziónu a zakázať mu na prechádzke pozerať na čiernu skládku pri minerálnych prameňoch, alebo na naše záhradky ohradené starým pletivom (pritom za plotom sú zvyčajne nádherné kvety).
Ak platí, že väčšina občanov, by chcela žiť nielen v útulnom dome, ale aj v útulnej dedine, potom je nádej, že agroturizmus má šancu preraziť i v našej dedine. Predovšetkým preto a najmä preto, lebo v tomto bode by sa mali pretnúť záujmy občanov, ktorí nebudú žiť z turizmu ( ale chcú žiť v útulnej dedinke) a občanov, ktorí chcú hľadať v agroturizme pracovnú príležitosť, resp. zdroj vedľajšieho príjmu do rozpočtu rodiny. Pre ľudí – ktorí chcú žiť z agroturizmu – iná alternatíva ani neexistuje. Môžeme dokonca konštatovať, že bez útulnej dediny nebude ani agroturizmus, aspoň nie taký, ktorý by sa nebál ani poľskej konkurencie.
Pesimizmus občanov vo vzťahu ku agroturizmu je pochopiteľný, lebo asi ťažko nájdeme rozvojový projekt, kde úspech je tak závislý na postojoch a spolupráci všetkých obyvateľov našej komunity. A každý vie /tuší/ ako je ťažko-preťažko sa dohodnúť v našej obci. Keď ešte našincovi povieme, že bohatšiu úrodu z AGROTURIZMU budeme zbierať až o 20 -30 rokov, tak z jeho pesimizmu neubudne. Práve naopak. Darmo mu budeme hovoriť, že možno aj jeho pradedo nesadil stromy len preto, že chcel hneď zbierať bohatú úrodu. Kým žil, tešil sa ako rastie stromček, ale tešil sa i z toho, že keď sa raz pominie, tak jeho deti a vnúčence – keď budú zbierať úrodu – spomenú si na dobrosrdečného dedka, ktorý nemyslel iba na seba. A možno ďalší Slovenčania mali pradeda, ktorý tvrdo pracoval v Amerike, len aby doprial lepší život svojim deťom, nehliadiac na svoje zdravie.
A nám je ťažko – preťažko pracovať na tom, aby naše deti a vnuci žili v útulnej dedinke?!
Niektorým ľuďom je problém pochopiť už len to, prečo agroturizmus by sa mal stať jedným z pilierov rozvoja obce. Akosi sa bránime uveriť, že poľnohospodárstvo v našom regióne už nedokáže uživiť toľko ľudí ako v minulosti. Kto iný, ak nie my, by mal hľadať nové zdroje živobytia? Chceme naozaj bez mihnutia oka (čítaj : bez spoločnej práce ! ) čakať na zázrak ďalších 25 rokov? (Kým sa neopýtam, neuverím. Ja jednoducho nedokážem žiť v maske anonýmneho občana, aj keď viem, že mojim názorom a návrhom niektorí ľudia nebudú tlieskať.)
STRATEGICKÉ CIELE
Aby sme neurobili veľa chýb, určite by sme sa mali pozrieť tam, kde už agroturizmus funguje. Každý má však svoje špecifiká a my potrebujeme pripraviť projekt šitý na našu mieru. To znamená, že musíme najprv zodpovedne vypracovať našu stratégiu :
NÁVRH
1.Presadiť v našej obci také zmeny, ktoré by vytvorili optimálne podmienky pre občanov, ktorí sa
rozhodnú podnikať v agroturizme. „Útulná dedinka s útulným chotárom“ je hlavným strategickým
cieľom koncepcie rozvoja agroturizmu v našej obci.
2. V obci vytvoriť podmienky pre alternatívnu bytovú výstavbu v rámci agroturistických zón.
3. V bytovej výstavbe dovoliť stavať iba také domy, ktoré vhodne zapadnú do nášho regiónu.
/Nemusia byť drevenice./
4.V spolupráci s architektmi a urbanistami predostrieť nové pravidlá zamerané na skvalitnenie
architektonickej podoby našej obce.
5. Zveľadiť oddychovú zónu pri židovskom cintoríne s osobitným dôrazom na záchranu
minerálnych prameňov. Vytvoriť novú oddychovú zónu na brehu riečky Biela.
6.Vytvoriť cyklotrasu spajajúcu Slovenskú Ves so Spišskou Belou a Vojňanami.
7. Vytvoriť stimuly pre občanov, ktorí prevezmú najväčšie riziká pri rozvíjaní agroturizmu v obci.
8. Podporiť agroturistické aktivity a projekty podnikateľských subjektov v obci.
„ÚTULNÁ DEDINKA A ÚTULNÝ CHOTÁR“ AKO HLAVNÝ STRATEGICKÝ CIEĽ V ROZVOJI
AGROTURIZMU V OBCI
Nebude ľahké definovať obraz „útulnej dedinky“, pretože každý z nás má iný zorný uhol pohľadu. Ak by sme sa riadili najvyššími kritériami, tak by v útulnej dedinke malo platiť, že pocit útulnosti by mali mať nielen turisti, ale i všetci „ľudia dobrej vôle“ žijúci v obci. Ak sa dohodneme na tejto definícii, potom z toho vyplýva, že by sme sa mali usilovať vybudovať napr. aj útulné sociálne zariadenie pre našich seniorov. Rovnako by v útulnej dedinke nemali zostať mimo nášho záujmu i deti, ktorých rodičia zanedbávajú svoje rodičovské povinnosti. Inými slovami povedané, útulná dedinka má svoju viditeľnú a neviditeľnú podobu / naša vôľa pomáhať slabším, kultúra ľudí, medziľudské vzťahy, dobrosrdečnosť, schopnosť spolupracovať , životný štýl a pod. /.
Možno si neuvedomujeme, ale náš neviditeľný svet sa ako v zrkadle prejavuje vo viditeľnom obraze našej obce – Naša obec je našim obrazom a my sme obrazom obce.
Dokážeme sa však pozrieť na našu obec aj očami turistu zo zahraničia?
Najprv sa pozrime na jeho očakávania. Nie je tajomstvom, že turista chce vidieť to, čo nemá doma. Zvlášť obdivuje originálnosť, nie napodobeniny. Teda v našej obci chce – okrem iného – spoznávať našu kultúru, špeciálne našu typickú ľudovú architektúru a jej prejavy v budovaní modernej goralskej dediny. Preto každý – kto sa chce zapojiť do diskusie o agroturizme – nech sa prejde našimi ulicami a pozerá očami náročnejšieho turistu na našu obec.
Povedzte úprimne, bude nadšení čo uvidí? Ešte stále hovoríme o prvom dojme. Žiaľ, ani naše záhradky s drôtenými plotmi prvý dojem nevylepšia. Keď sa už turista ocitne na potulke v strede dediny, bude prekvapený pekným kostolíkom a krásnymi stromami v parku. Pekný dojem mu v rovnakej chvíli ale pokazí pohľad na studené železné zábradlie tiahnuce sa popri potoku. Pozorný turista dokonca nájde aj niekoľko historických skvostov v našej dedine /o ich hodnote často nevedia ani ich majitelia/, ale nesmie byť až veľmi zvedavý. Ak nebodaj zablúdi do Borodačkiného domu / zemianska kúria/ a uvidí v ňom „neuveriteľnú“ čiernu skládku, tak už „načisto“ stratí chuť spoznávať našu kultúru, architektúru i našu egoistickú naturu, tobôž naturu plnú čiernych skládok (aby ho srdce nerozbolelo z našej necitlivosti).
HODNOTENIE : Dedina sa nelíši od väčšiny obcí Severného Spiša. Tým, že nie je odlišná
/výnimočná/ nevytvára optimálne podmienky pre rozvoj agroturizmu.
ÚLOHA : 1. Urobiť opatrenia, ktoré by preferovali výstavbu domov (vrátane rekonštrukcie domov),
ktoré sa hodia do vidieckého prostredia pod Tatrami. (Na problém nekoncepčnej
výstavby v obci upozorňujem v inej kapitole.)
2. Hľadať nové formy ochrany životného prostredia. (Nájsť spoločnú reč s občanmi.)
Poznámka : Treba citlivo rozlíšiť naše „prehrešky“ v ochrane životného prostredia. Sú občania, ktorí by sa nebránili prísnejším pravidlám, ale finančná situácia im nedovolí napr. investovať do čističky vôd. Ak by obci veľmi zaležalo na čistej vode v potoku, tak by som sa prihováral za odpustenie daní tým občanom, ktorí si vybudujú čističku odpadových vôd. (Išlo by o občanov, ktorí vypúšťajú vodu zo žumpy do potoka.) Obec by však musela dať garancie, že nebude ich nútiť pripojiť sa k obecnej kanalizácií. Musíme sa rozhodnúť, či budeme čakať na rozšírenie kapacity obecnej čističky, alebo dáme prednosť rýchlejšiemu riešeniu havarijného stavu potoka v obci.
Vytváranie čiernych skládok je iná kapitola. Je to len a len o našej lenivosti a našom charaktere.
PLOTY A ZÁHRADKY
Ploty na záhradkách možno najrukolapnejšie dokumentujú, ako sme sa vzdialili od jednoduchosti našich predkov. Drevené plôtiky robili hlavne preto, aby kravky vracajúce sa z paše, nenarobili škodu v záhradke. Dnes už kravky nechodia po ceste, ale ploty svojou zotrvačnosťou prežívajú ďalej. Možno je v tom aj nostalgia. Lenže naše ploty nie sú večné. Raz sa tak isto pominú ako drevené ploty našich predkov – naši potomkovia ich zmenia. Čo keby sme ich predbehli a zmenu našich plotov prijali ako výzvu? Veď architektonická premena dediny našich dedov na našu podobu trvala asi 40 – 50 rokov. Premena našej podoby dediny na modernú dedinu bude možno trvať tiež 40 – 50 rokov. Premenu „pletivových“ záhradiek ale môžeme zvládnuť oveľa skôr. Ak zmenu urobíme svojpomocne, náklady dokonca nebudú veľké. Niektorí občania už teraz úplne zlikvidovali plot, ale to je iba jedno z riešení poblému. (Nie každý nájde silu zbaviť sa plota.)
Aj v tejto súvislosti by sme si mali pripomenúť, že každá generácia po sebe niečo zanechá. Aj naše ploty i kom(ploty) proti čerstvým vetrom v dedine budú výpoveďou o tom, ako sme rozmýšľali a žili.
ÚLOHA : Samospráva v spolupráci so záhradným architektom pripraví niekoľko variantov
oplotenia, najlepšie už v počitačovej vizuálnej podobe. ( Aspoň v strede dediny.) Našim
cieľom je, aby naše záhrady vytvorili harmonický celok a dotvárali kolorit obce.
HISTORICKÉ OBJEKTY A VZÁCNE STROMY
Pred našimi očami schátrava zemianska kúria – Borodačkin dom. A je to doplaču. Postupne miznú staré drevenice, stodoly, či sypance. Bez rozmyslu chceme spáliť všetky mosty, ktoré nás spájajú s našimi predkami. Našťastie sú Slovenčania, ktorí nechcú zlikvidovať všetky pamiatky. Bude šťastím pre obec, keď k ním pribudnú mladší Slovenčania. Rovnako staré stromy majú mimoriadnu hodnotu pre našu obec. Napr. lipy pred Bodoračkiným domom potešia oko každého milovníka prírody. Nehovoriac už o Badániovej záhrade. Park si musíme strážiť ako oko v hlave.
ÚLOHA : Urobiť inventár historických objektov a s vlastníkmi spolupracovať pri ich záchrane.
Podobný prístup si zaslúžia i staré stromy.
ATRAKCIE SLOVENSKEJ VSI
Mnohé obce vytvárajú atrakcie, len aby prilákali turistov. Našim cieľom nie je vymýšľať atrakcie za každú cenu. Na druhej strane je tu veľký priestor na prejavenie našej tvorivosti i vzťahu k obci. Bolo by dobre, keby najmä mladší Slovenčania uchopili príležitosť a pohrali sa s touto myšlienkou. Občianske združenie Slovenská Ves –Vygoda navrhuje na zvýšenie atraktivity našej obce vybudovať na našom potoku „mosty amerikánov“. Tie by boli súčasťou dokončenia komplexnej rekonštrukcie námestia. Tá by zahrňovala i staré historické jadro na hornom konci obce.
Keby sme sa chceli naladiť na optimistickú vlnu, tak môžeme byť šťastní, že nám naši predkovia zanechali nádherné námestíčko : kostolík v strede parku, stredom obce tečúci potôčik a neďaleko Badanyiho záhrada. Požiarna zbrojnica len umocňuje krásu srdca našej obce.
Tu nám nepomôžu žiadne špekulácie, keď chceme premeniť námestíčko na našu najväčšiu „pýchu“. Treba to zveriť do rúk architektov. My môžeme pomôcť radou, nápadom a prácou.
ÚLOHA : Vypracovať štúdiu komplexnej rekonštrukcie námestíčka, vratane historického centra
v okolí katolického kostola.
AKO BY VYZERALI „MOSTY AMERIKÁNOV“ ?
V niektorých obciach vám padnú do oka priam umelecké mostíky na potokoch. My by sme tieto mostíky mohli zakomponovať už na hornom konci dediny na „Pľacoch“ a posledný by bol pri evanjelickom kostole. Minimálne by ich bolo 5. Neskôr by mohli pribudnúť mosty, ktoré by riešili prístup k súkromným domom. Ich konštrukčné riešenie sa musí zveriť odborníkom, ale musí sa prihliadať popri bezpečnosti aj na umelecký rozmer. Každý most by niesol meno mesta, v ktorom sa vo väčšom počte usadili Slovenčania, keď odišli z dediny za prácou do Ameriky. Napr. Most Torringont, Cementon, Fullerton, Nazareth, Bethlehem. Názov mostu s príslušným textom o vysťahovalectve by bol napísaný na tabuliach osadených blízko mosta. Dizajnovo by sa mohli podobať tabuliam, ktoré môžeme vidieť v Spišskej Belej pred historickými budovami.
Našimi mostami by sme v určitom zmysle postavili pomník našim predkom, ktorí v túžbe po dôstojnejšom živote odišli za „Veľkú mláku“. Pravdepodobne taký pamätník neexistuje nikde na Slovensku. Možno ani v Poľsku. Ak by sa nám podarilo postaviť aspoň jeden most, možno by sa nám potom podarilo získať na ďalšie mosty sponzorov medzi potomkami Slovenčanov v USA. (Už by videli, kde budú použité ich peniaze.)
Mosty amerikánov by sme nemali stavať len kvôli turistom, ale predovšetkým kvôli našim potomkom. Môžu okrem iného netradičným spôsobom prispieť k pestovaniu lásky našich detí k obci a prekvapivo i k potoku. O to skôr, že v dedine vyrastajú generácie, ktoré s našim potokom už nespája takmer žiadna pozitívna citová väzba.
Predstavte si takúto vyučovaciu hodinu: Žiaci začínajú kombinované vyučovanie dejepisu, občianskej a hudobnej výchovy pri moste amerikánov, ktorým sa prechádza na „Pľace“. (oproti starej fare). Učiteľka im na úvod priblíži život Slovenčanov v období vysťahovalectva. Veď práve tu sa nachádza historické jadro obce. Boli tu zemianske kúrie, poddanské domčeky i kostol. Priam ideálna učebňa na priblíženie každodenného života našich predkov. Výklad o vysťahovalectve ukončí pri poslednom moste Amerikánov. Na konci vyučovania by sa zaviedla nová tradícia – v parku by deti zaspievali pesničku Goraľu ci či ne žaľ. Nedopriali by ste svojim deťom a vnukom zážitkové učenie, resp. takýto zážitok zo školy?
A možno deti – keď budú pozerať z mosta do potoka – začnú premýšľať aj o tom, ako vrátiť nášmu potoku život. Osobne mám pochybnosti, či si Slovenčania uvedomujú, že náš potok je zahanbujúcim dedičstvom, ktoré odovzdáme budúcim generáciam. Moja generácia ešte pred päťdesiatimi rokmi z mosta chytala rybky na háčik vyrobeného zo špendlíka. Nebolo výnimkou vidieť raka. Detstvo sa už nevráti, ale vrátiť život potoku môžeme. Ale to by sa musel zmeniť náš vzťah k obci. Mimochodom, viete si predstaviť napr. turistu z Holandska, ktorí stojí na moste, pozerá do vody a čuduje sa, prečo náš potok smrdí? Netreba dlho rozmýšľať, aby sme uhádli, akú mienku by si o nás v tejto chvíli vytvoril.
AGROTURISTICKÉ ZÓNY – ŠANCA PRE ALTERNATÍVNU BYTOVÚ VÝSTAVBU A PODNIKANIE
V AGROTURIZME
„Bodaj by ti dvor zarástol trávou!“ – tak kričal niekedy gazda susedovi, keď mu chcel priať to najhoršie v živote. Dnes je všetko naopak – sme hrdí na trávnik, ktorý máme na dvore. Venovať sa agroturizmu v obci je riziko, už len preto, lebo susedovi môže prekážať vôňa zvierat, či ich hlasy. Jednoducho, čo našim dedom voňalo, dnes nám smrdí. Či sa nám to páči alebo nie, treba to rešpektovať. Preto vytvárať podmienky pre konflikty so susedom je už z princípu nepriateľné – agroturizmus ma priniesť medzi ľudí pohodu.
O to skôr, že sa nám ponúkajú aj lepšie riešenia ako je vzájomné strpčovanie života. Jedno z nich je, aby sa ľudia s rovnakými záujmami spojili a vytvorili agroturistickú zónu. Treba však povedať, že je to najnáročnejšie riešenie – organizačne i finančne. Oproti iným dedinám máme však výhodu v tom, že už máme vlastné skúsenosti. OZ Slovenská Ves – Vygoda buduje takúto zónu v lokalite Kamence – Vygoda.
AKÉ SÚ VÝHODY AGROTURISTICKEJ ZÓNY?
1. Združuje ľudí, ktorí majú pozitívny vzťah k rozvoju ľudovej architektúre, k roľníckemu
životnému štýlu a ochrane životného prostredia. Čo v konečnom dôsledku vytvára podmienky
pre spoluprácu v agroturizme.
2. Rozvíja pôvodnú architektúru a roľnícke tradície, čím pozitívne vplýva na život a podobu obce.
3. Vlastníci domov majú v prípade odchodu detí „do sveta“, väčšie šance uvoľnené priestory
premeniť na ubytovanie v súkromí, než v domoch v radovej zástavbe v obci. Základný rozdiel
medzi agrozónou a výstavbou v obci je iba v tom, že stavebník už v projekte počíta s alternatívou
podnikania v ubytovaní v súkromí. Lepšie podmienky pre naštartovanie podnikania v ubytovaní
v súkromí je takpovediac pridaná hodnota pre stavebníkov v agrozóne. Podnikanie však nie je
podmienka bývania v agrozóne.
4. Vlastníkom pôdy sa zhodnucuje pozemok. Môžu stavať, ponechať si pozemok ako rezervu na
horšie časy, alebo ho predať. Kupec ponúkne za pozemok v územnom pláne obce viac, ako je
bežná cena pôdy v extraviláne.
Každá obec by mala mať svoju víziu rozvoja. Kto dnes vie, aké má naša obec plány v extraviláne?
Napriek tomu máme výhodu, že začíname neskôr – môžeme vidieť chyby, ktoré sa po rokoch ukázali v niektorých turistických regiónoch. Napr. Poliaci stavajú všade. Už teraz vidieť, že sa im stále zmenšujú súvislé lesy a poľnohospodárska krajina. Podobne je to aj v iných krajinách. Sami už priznávajú, že sú v slepej uličke. A mnohí dokonca obdivujú kompaktnosť našich dedín a chatových osád.
MY STOJÍME PRED STRATEGICKÝM ROZHODNUTÍM : Buď budeme podporovať výstavbu domov, chát v rámci ucelených /kompaktných/ zón, alebo každému dovolíme stavať na svojom pozemku. Keď sa rozhodneme pre akékoľvek riešenie, musíme už teraz rozmýšľať o jeho dopade na životné prostredie a jeho vplyv na rozvoj obce.
Ak dáme prednosť agrozónam, tak občania by potom mali vedieť, že obec by obmedzila výstavbu domov a chát mimo územného plánu, resp. zóny, ktorá bude vyhradená iba na výstavbu chát. Samozrejme, napr. včelári by si mohli postaviť malú chatku ako drobnú stavbu. Rovnako by sa malo uvažovať smerom k poľovníkom, keď vznikne potreba vybudovať objekt v lese. Dôležité je to, aby stavanie chát nebolo v rozpore so strategickými rozvojovými plánmi obce a hlavne aby sa nerealizovalo za chrbtom verejnosti, či nebodaj samosprávy.
Osobitne prísne pravidlá by mali platiť na pokusy rozšíriť agroturistickú zónu. Predovšetkým preto, lebo ľudské aktivity môžu po prekročení určitej hranice narušiť rovnováhu v prírode. Napr. rozšírenie Agrozóny Vygoda by ohrozilo neďaleký biokoridór migrujúcej zveri. Nadmerné zaťaženie prírodného prostredia a zničená príroda stoja proti samej podstate agrozóny. Malo by platiť, že kto nepatrí medzi ochrancov prírody, nemal by vôbec vstúpiť do agrozóny, nehovoriac už o práve postaviť chatu, či dom.
Stavať sa bude, to sa nedá zastaviť, ale usmerniť výstavbu môžeme. S odstupom času naši vnuci posúdia naše dobré i zlé kroky. Teda či sa nám podarí usmerniť výstavbu domov, chát, do kompaktných zón, alebo či odoláme tlaku vlastníkov pozemkov, ktorí v túžbe stavať kdekoľvek a čokoľvek prevalcujú celý náš chotár.
AGROZÓNY V KONTEXTE ROZVOJA TURISTICKÉHO RUCHU NA HORNOM SPIŠI.
Predkladaná koncepcia OZ Slovenská Ves – Vygoda vychádza z myšlienky, že tak ako priemyselné zóny /parky/ sú šité pre ľudí v meste, tak agrozóny sú šité pre potreby vidieka s potenciálom rozvíjať turizmus. Myšlienka agrozóny vôbec nie je nová. Pozrime sa napr. na Spišskú Belu. Na rozvoj agozóny vyčlenila na Šarpanci 69 ha pôdy. Projekt „Zemiansky dvor“ bude realizovať súkromný investor. Ja iba Slovenčanom hovorím: Nebuďme hlúpi. Malú agrozónu dokážeme vytvoriť i sami. Keď si rozdelíme náklady, všetci môžeme mať úžitok a niektorí si môžu vyriešiť i svoje bývanie, keď majú vzťah k roľníckemu životnému štýlu. ( Možno mnohí Slovenčania ani nevedia, ale prvú agrozónu som sa pokusil vytvoriť na Malej a Veľkej Rýne už r. 1999. Vtedy môj projekt obecné zastupiteľstvo neschválilo, ba ani nerozmýšľalo o využití myšlienky v inej lokalite. Ani môj pokus vytvoriť agrozónu na Prednej Hore nedopadol lepšie. Tentoraz ma zastavili vlastníci pozemkov – nenašiel som vlastníkov pôdy, ktorí by boli ochotní so mnou spolupracovať, vymeniť pozemok, resp. ho predať.)
Mnohí Slovenčania po návšteve Poľska si kladú otázku, prečo Poliaci na druhej strane hraníc zmenili Spiš na „nepoznanie“ a keď vstúpime na slovenskú stranu Spiša, tak akoby sme vstúpili do iného sveta, takpovediac ospalého sveta. (Ako hovorí príslovie, „kým povieme mlieko, ono aj skysne.“) Ale predsa, nie všetci spia. Najmä niektoré mestá, aj keď pomalšie, viditeľne napredujú. Dokonca im na diaľku držíme palce. Určite sa spolu tešíme z napredovania Sp. Belej. Intuitívne cítime, že v dnešnej dobe sa zmenšujú hranice nielen medzi štátmi, ale aj mestami a dedinami. Človek sadne do auta, lietadla a o chvíľu je v cieli. Z tohto zorného uhla je Sp. Belá v určitom zmysle naším predmestím a my sme zase predmestím Sp. Belej. Možno naši vnuci sa dokonca budú hrdo hlásiť k Tatrancom. Veď do Tatranskej Kotliny je „čo by kameňom dohodil“. (Čo v preklade znamená i to, že by sa mali začať k obci správať tak, akoby sme boli súčasťou národného parku.)
Z pohľadu turistu to znamená, že neprichádza iba do Sp. Belej, Tatranskej Kotliny, či Kežmarku. Turista prichádza do regiónu, resp. mikroregiónu. A presne tu existuje šanca vyprofilovaťv našej obci taký segment v turistickom ruchu, ktorí s pribúdajúcimi rokmi bude stále viac nedostatkový tovar.
Otázka znie, čo by mohlo byť v turizme nedostatkovým tovarom o 20 – 30 rokov ?
Ak sme správne identifikovali rozvoj, tendencie v rozvoji turistického ruchu v našom regióne, tak za 20- 30 rokov prejde Horný Spiš takou veľkou premenou, že s veľkou pravdepodobnosťou sa nevyhneme problémom, ktoré už dnes pociťujú Poliaci z druhej strany Tatier.
Horské turistické centrá sú presýtené komerčnými projektami a mnohé z nich trpia nadmernou koncentráciou turistov a áut. Zakopané, či Niedzica určite nie sú oázou pokoja.
Stručne povedané – čo vieme i z vlastnej skúseností – že nie každý túži po dovoleke v rušnom turistickom stredisku. Keď sú to rodiny s deťmi, tak je ešte väčší predpoklad, že budú hľadať pokojné prostredie. Tieto kritéria môžu spĺňať aj penzióny alebo ubytovanie v súkromí na vidieku v pohorí Sp.Magury. (V strategických plánoch Prešovské kraja je Sp. Magura a okolie zaradené medzi územia, kde sa má prednostne rozvíjať turizmus.)
RODIČIA S DEŤMI – HLAVNÁ CIEĽOVÁ SKUPINA V AGROTURIZME.
Tiež Vás napadla myšlienka, či by sme v našej obci nemohli vytvoriť také podmienky, ktoré by umožnili rodičom s deťmi časť dovolenky stráviť v pokojnom roľníckom prostredí? ( Ja som o tom začal viac rozmýšľať od chvíle, keď som r. 1998 navštívil ZOO v Chicagu. Na moje prekvapenie, pri vstupe do sektora domácich zvierat a delfínov som si musel priplatiť.) Domáce zvieratá ako atrakcia – koho by to v minulosti napadlo? A ako je známe, deti z mesta nemajú veľa príležitosti vidieť domáce zvieratá a kŕmenie zvierat je pre nich mimoriadny zážitok. Inými slovami povedané, našou hlavnou cieľovou skupinou by mali byť rodiny s deťmi. Dokonca časť klientov by mohli tvoriť rodiny s hendikepovanými deťmi, čo by vyžadovalo myslieť na bezbarierovosť a rozvoj ďalších služieb. Napr. hipoterapiu.
UBYTOVANIE V SÚKROMÍ – NAJJEDNODUCHŠIA FORMA PODNIKANIA V AGROTURIZME.
Suma sumárum, už teraz môžeme v našej koncepcii agroturizmu počítať so službami pre turistov, ktoré vybudovali a ešte vybudujú naši blízki i vzdialenejší susedia v regióne / osobitne Sp. Belá, Tatry, Pieniny/. To čo najviac potrebujeme, tak to je sústredenie našej energie na vytvorenie útulnej dedinky, útulného roľníckeho prostredia a ochranu životného prostredia. Nič viac, nič menej. Potom nebudeme mať problém ani ubytovať turistov v súkromí. Opačný postup je z dlhodobého hľadiska neudržateľný, takpovediac sa odsúdime na živorenie. Povedané na rovinu, pokiaľ v našom potoku bude tiecť zapachajúca voda a čierne skládky nám nebudú prekážať, zabudnime na turistov zo zahraničia. Z biedy nás nevytrhnú ani agroturistické zóny.
Podčiarkujem, iba keď dokážeme naplniť naše strategické ciele, až potom ubytovanie v súkromí môžeme považovať za najperspektívnejší segment v agroturizme v našej obci.
Treba mať pritom na pamäti, že tu nikto nesľubuje občanom, že turizmus nás všetkých uživí. Podnikanie v ubytovaní v súkromí bude vždy len našim doplnkovým zdrojom príjmov. A to platí i pre obyvateľov agrozóny. Agrozóna rieši predovšetkým bývanie občanov, ktorí sa nechcú vzdať roľníckych tradícií a ani architektonického odkazu starých Slovenčanov. To si často mýlia kritici agrozóny Vygoda. My iba tvrdíme, že AGROZÓNA MÁ POTENCIÁL VYTVORIŤ NAJOPTIMÁLNEJŠIE PODMIENKY PRE ROZVOJ AGROTURIZMU V NAŠEJ OBCI.
VÝBER LOKALITY PRE VÝSTAVBU AGROTURISTICKEJ ZÓNY
V minulosti sa hovorilo, že Ždiar je najväčším hotelom v republike. Obrazne povedané, čo ždiarsky dom, to ubytovanie v súkromí. Ždiarania už dávno pred nami prišli na to, že táto forma podnikania im po odpočítaní vynaložených prostriedkov prinesie do rodinného rozpočtu slušné doplnkové peniaze. Také podnikanie sa na vidieku doporučuje i preto, lebo nevyžaduje zamestnať cudziu osobu a mimo sezóny sa nemusíme trápiť nad platom pre zamestnancov. Žiaľ, Ždiarania pokazili typickú architektúru a horská dedina stratila veľa zo svojej útulnosti, originality.
Vo svetle skúseností Ždiaru, nesmieme preto nič podceniť – ani architektúru, tobôž ochranu prírody. Preto výber lokalít pre agroturistické zóny musí byť veľmi prísny, teda odvôdnený.
Všetky tieto kritéria v schvaľovacom procese splnila i naša Agroturistiská zóna Vygoda, ktorá je výsledkom práce malej skupinky nadšencov pre rozvoj agroturizmu a tradičnej architektúri. Občania obce by mali vedieť, že agrozóna Vygoda historicky nadväzuje na pôvodné osídlenie Magury. Vždy – keď vznikla potreba osídliť podhorie Magury – vznikali tu osady, majer, či hostince. Teraz vznikla potreba hľadať zdroj živobytia aj v turizme. Agrozóna má rozlohu 18,6 ha. Rezervné územie využila rodina Kučerová, ktorá buduje penzión na druhej strane hlavnej cesty. Ich zásluhou sa agrozóna posunula o triedu vyššie, lebo ich penzión bude poskytovať aj stravovacie a ubytovacie služby. /Projekt Agrozóny Vygoda je uložený na OÚ./
Prihliadnuc na doterajšie skúsenosti, vzniká potreba vytvoriť takú agrozónu, ktorá by vytvorila podmienky pre širší okruh stavebníkov. To znamená, že napr. mladým rodinám by viac vyhovovala lokalita z ktorej by deti pohodlne chodili do školy.
Na základe predbežného vyhodnotenia lokalít, navrhujem na výstavbu agrozóny tieto lokality :
1. Južný svah Prednej Hory smerom k Slovenskému potoku. Súčasťou agrozóny by boli
minerálne pramene pri židovskom cintoríne.
2. Lokalita „Za Nebusom“ – agroturistická zóna by vznikla na oboch stranách Cesty Slobody a siahala by k Veľkej Rýne (vrátane svahu).
Obe lokality majú svoje špecifiká, ale aj spoločné výhody: Nádherné výhľady na Tatry, možnosť napojenia na vodovod, plyn a elektrinu. ( Ja tieto lokality považujem za zlatý poklad obce. Zároveň však prehlasujem, že v lokalitách nevlastním žiadny pozemok a ani nechcem kupovať pozemky v tomto priestore. Ochotne však poskytnem skúsenosti vlastníkom pôdy, ktorí sa rozhodnú vybudovať ďalšiu agrozónu.)
Cesta Slobody má veľmi výhodnú strategickú polohu. Po premostení riečky Biela, môže agrozóna – pre svoju blízkosť k cyklotrase – využívať všetky služby pre turistov, ktoré má Sp. Belá. Ak agrozóna dokáže využiť veľký potenciál riečky Biela, tak sa posunie o triedu vyššie. Nebude to ľahké. Kto sa dnes lepšie pozrie na brehy Wildbachu, tak bude zhrozený, koľko objaví čiernych skládok . Keď vznikne agrozóna, je nádej, že riečka získa nových ochrancov.
Rovnako nových patrónov potrebuje i naša oddychová zóna pri minerálnych prameňoch. OZ Slovenská Ves – Vygoda urobila prvé kroky na ich záchranu, ale lokalita vyžaduje permanentnú starostlivosť/hodnota výsledkov práce vykonanej na záchranu minerálnych prameňov a židovského cintorína je viac ako 14 000 Eur/.
PLÁN BUDOVANIA AGROTURISTICKÝCH ZÓN
Naša obec má vypracovaný závezný územný plán. Napriek tomu sa občania v ankete vyslovili za rozšírenie územného plánu. /Zdroj: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce Slovenská Ves na r. 2015 – 2020/ V uvedenom dokumente sa píše – „Možno teda predpokladať, že v rámci rozvojových aktivít obce existuje u obyvateľstva pomerne široká podpora pre prípravu stavebných pozemkov“.
Keď sme už pri prieskumoch, tak v tej istej ankete sa mali respondenti vyjadriť k 18. problémom obce. Ukázalo sa, že občanov najviac trápi oprava miestnych ciest. Potom nasleduje výstavba nových chodníkov. O tretiu a štvrtú priečku sa delí podpora cestovného ruchu a rozšírenie kultúrnych podujatí v obci. Pre rozvoj turizmu v našej obci je to dobré znamenie. Veď aj problém cesty a chodníkov je zároveň problémom rozvoja turizmu v našej obci. Nebola však zodpovedaná hlavná otázka – či sú občania ochotní osobne pomôcť rozvoju cestovného ruchu v našej dedine.
Vo svetle tohto výskumu sa ukazuje, že projekt agroturistických zón je jedným z možných riešení problémov, na ktoré v ankete upozornili občania. Je však v sile obce projekt agroturistických zón uviesť do života?
Moja odpoveď je áno, ale len s pomocou občanov. Nebudeme prvou obcou, kde občania spolupracujú so samosprávou. Aby sa veci pohli, vlastníci pozemkov prispievajú financiami a nebránia sa obci odovzdať napr. 10% pozemku na tvorbu infraštruktúry. Vlastníci pôdy si to vedia veľmi dobre spočítať – hodnota stavebného pozemku je oveľa vyššia, ako ornej pôdy a lúky.
Naša obec nie je bohatá, a tak je oprávnená otázka, prečo by mala obec platiť všetky výdaje na stavebné pozemky (z daní občanov), keď „smotanu zlížu“ vlastníci pôdy?
Povedané ešte zrozumiteľnejšie, nadávame na Rómov, že chcú získať peniaze bez práce. Lenže vlastníci pôdy sa prostredníctvom územného plánu dostanu bezpracne k oveľa väčším peniazom – to však považujeme za samozrejmosť. Samozrejmosť by však bola iba vtedy, keby sa vlastníci podieľali na nákladoch spojených s premenou ich pôdy na stavebný pozemok. Náš spôsob uvažovania nám nedovolí takto rozmýšľať. Kto sa odváži búrať stereotypy, tak sa niektorým ľuďom v našej dedine veľmi nezavďačí. Takto sa napr. stalo pri výstavbe Agrozóny Vygoda. Všetku organizačnú a finančnú stránku projektu hradila malá skupina občanov združených v OZ Slovenská Ves – Vygoda. Nebolo veľa takých, ktorí poďakovali za zhodnotenie pozemkov. Boli aj intrigy, čo kazilo radosť z vykonanej práce. Pre úplnosť treba dodať, že traja vlastníci pozemkov dodatočne finančne prispeli na náklady spojené s realizovaním projektu agroturistickej zóny. (Tieto dodatočné príspevky sú založené na princípe dobrovoľnosti a svedomí vlastníkov pôdy.)
Ak by sme sa vrátili k doterajším skúsenostiam s výstavbou Agrozóny Vygoda, ukazuje sa, že aj samospráva obce bola zaskočená aktivitou malej skupinky občanov a viac-menej zaujala pasívnu pozíciu a o finančnej podpore ani neuvažovala. Len málo ľudí rozoznalo, že v obci sa rodí alternatívny spôsob bytovej výstavby, ktorý môže pomôcť rozvoju agroturizmu v obci. A nielen to! V projekte videli šancu vybudovať dielo, ktoré svojou originalitou môže presiahnuť i hranice obce. Povedané slovami /vtedy/ osemdesiatročnej tety Žofajovej : „Konečne dačo zaujímavé vznikne v Slovenskej Vsi.“ (Teta bola veľmi sčítaná osoba – veď celý život čítala knihy – kým jej zdravie slúžilo. Rozhovor s ňou bol ako balzam na moju dušu. Bolo to v období takpovediac veľkej neprajnosti a ja som začal pochybovať, či bol dobrý nápad vrátiť sa do rodnej dediny. S odstupom času môžem povedať, že v obci som bol najviac prekvapený postojmi najstarších občanov – cítil som väčšiu prajnosť, čo nie je málo. Teta Varholová, keď som ju poprosil o výmenu časti jej pozemku na Vygode, tak prekvapivo hneď povedala : „50 rokov máme tu lúku a čo z nej“. Keď videla, aký je náročný projekt, bez pýtania – opakujem, bez pýtania – mi dala 100 000 korún. Podobné skúsenosti s prajnosťou má i Ľ. Kučera s pánom Gurkom z Vojňan, ktorý mu predal pozemok na penzión. Keby takáto prajnosť existovala v celej dedine, tak by sme sa nemuseli báť o osud agroturizmu.)
Tak či onak, samospráve nesluší pasivita.Skúsenosti aj iných obcí hovoria, že keď samospráva nepodporí a neocení aktivity občanov, tak je to najlepšia cesta ako udusiť občiansku iniciatívu. Občan musí cítiť prajnosť od samosprávy, tak ako ja som cítil prajnosť od najstarších občanov. Bez prajnej atmosféry stráca sa chuť do práce. Povedané inými slovami, ak raz zaradíme rozvoj agroturizmu do svojich strategických plánov, nemôže samospráva zaujať pasívnu pozíciu k budovaniu agroturistických zón, tak ako sa to stalo pri výstavbe agrozóny Vygoda. Samospráva musí presne vymedziť svoju mieru zodpovednosti a angažovanosti, rovnako ako sa musí vymedziť priestor pre aktivity občanov, ktorí sú ochotní podieľať sa na budovaní agrozóny.
ÚSPEŠNOSŤ BUDOVANIA AGROZÓNY STOJÍ NA TROCH PILIEROCH :
1. Iniciatívna skupina občanov z radov vlastníkov pôdy, ktorá má organizačné schopnosti a dokáže
pripraviť kvalitný projekt a rozpočet na jeho realizáciu. Taktiež musí táto skupina disponovať
finančnými prostriedkami, ktoré v prípade nedostatočnej pomoci vlastníkov pozemkov a obce
dofinancuje všetky náklady spojené s projektom.
2. Podpora vlastníkov pozemkov v riešenom území. Pravda je taká, že ľudia na slovenskej dedine
radšej predajú pôdu developerom, než aby sa chytili rozumu a sami sa podieľali na spoločnom
projekte. Čím viac finančne podporia projekt, tým viac sa rozložia náklady na stavebné pozemky.
3. Podpora samosprávy. Samospráva je jazýčkom na váhach úspechu projektu. Spolupodieľa sa na
príprave takých pravidiel, aby sa zabránilo všetku organizačnú a finančnú ťarchu naložiť na
plecia iniciátorov výstavby agrozóny. Samospráva by napr. pripravila zmluvy s vlastníkmi pôdy,
ktorí finančne podporia projekt. / Tí vlastníci, ktorí budú chcieť naďalej využívať pôdu na
poľnohospodárske účely, tak ich právo nebude v žiadnom prípade ohrozené. Tieto pozemky sa
začlenia do zelených plôch, ktoré sú nevyhnutnou pomienkou výstavby agrozóny. Vlastníci
tychto pozemkov by ale mali vedieť, že už tieto pozemky nebudú môcť premeniť na stavebné
pozemky./ Samospráva by sa finančne podieľala hlavne na tej časti projektu, ktorá by riešila
ochranu životného prostredia a prírodného bohatstva obce /napr. minerálne pramene/.
Samozrejme, môže sa stať, že obec ponúkne konkrétnu lokalitu na výstavbu agroturistickej zóny, ale medzi vlastníkmi pozemkov sa nesformuje skupina, ktorá by na seba zobrala zodpovednosť za projekt. Keď sa takíto ľudia nenájdu, tak sa môže stať, že v navrhovaných lokalitách určených pre rozvoj agroturizmu plán obce úplne padne. Bude to však problém vlastníkov pozemkov, že ponúknutu šancu nevyužijú. Na druhej strane sa môže stať, že vznikne iniciatívna skupina vlastníkov pozemkov v inej lokalite. Keď pripravia komplexný projekt riešeného územia, vrátane ochrany prírody, tak samospráva by im mala poskytnúť primeranú podporu. Najprv však doporučujem preferovať lokalitu pri Ceste Slobody a Prednú Horu. A to hlavne preto, lebo v projektoch sa musí počítať s komplexnou ochranou lokalít, čo v preklade znamená i ochranu minerálnych vôd, ale tiež ochranu riečky Biela a jej využitie ako oddychovej zóny pre občanov a turistov . Treba však upozorniť, že nie všade sú vhodné lokality a hlavne počet agroturistických musí byť limitovaný. (podč. J.S.)
V prospech navrhovaných lokalít hovorí tiež doteraz prehľadané /podceňované/ riziko povodní v našej obci. Posledné dve povodne – ako sa pamätáme – mali prapočiatok v lokalitách mimo obce. Povodeň r. 2014 súvisela s prívalovou vodou, ktorá sa nazhromaždila najmä medzi dedinou a židovským cintorínom. Predtým zase povodeň spôsobila voda, ktorá sa nazhromaždila nad Cestou Slobody. Práve tieto „zberné“ územia by sa zakomponovali do projektov v podobe zelených plôch a protipovodňových zábran. Ich výsledkom by malo byť spomalenie prívalových vôd a usmernenie(v čo najväčšej miere) mimo obec.
(Keď hovoríme o koncepcii a stratégií, tak i v protipovodňovej ochrane by sa malo počítať s väčšou aktivitou občanov. Už dnes je dosť argumentov, aby najmä občania postihnutí povodňami sa združili ako hasiči. Ich hlavnou úlohou by bolo budovať preventívne malé protipovodňové projekty a kontrola potoka, aby sa nenachádzal materiál (napr. drevo) v potoku, resp. na jeho brehu. Ten je často príčinou vzniku hate na potokoch, keď udrú prívalové vody.)
ARCHITEKTÚRA NAŠEJ OBCE A AGROTURIZMUS
Slovenčania po svojich potulkách svetom už kde čo videli a zažili. Ísť napr. do škandinávskych krajín, tak to nie je len príroda, čím sa človek nadchýňa, ale v neposledom rade je to i typická severská architektúra. Dokáže niekto z nás pomenovať našu architektúru v obci? Z každého rožka troška, len na domáce korene sme zabudli, akoby sme sa hanbili za svet starých Slovenčanov. Našim úmyslom nie je kritizovať už postavené domy, najmä nie tie staršie. Keby sme išli od domu k domu, tak by sme sa dozvedeli neobyčajné príbehy húževnatosti, ba i odopierania si od úst. Dnes však do budovania domov je zainteresovaná mladšia generácia, o ktorej sa hovorí, že je rozhľadenejšia a vzdelanejšia. Kto iný by mal pochopiť, ak nie mladí ľudia, že agroturizmus pod Tatrami je neoddeliteľný predovšetkým od rozvíjania tradičnej slovenskej architektúry?
Ak hovoríme o mladej generácií, tak hovoríme o budúcnosti. To znamená, že musíme hľadať odpovede na výzvy doby. Ustrnutie je začiatkom úpadku. Už teraz sme napr. svedkami klimatických zmien – obdobia sucha striedajú obdobia dážďov. Aj sedliacky rozum nám napovedá, aby sme sa zastavili a porozmýšľali nad novými prístupmi v živote, dokonca i v oblasti urbanizmu a architektúry.
Aby sme pochopili tieto súvislosti, preštudujme si územný plán obce. Tam sa dozvieme, že na „Kapušnici“ môžeme stavať rodinné domy. Chceme za každú cenu – keď už disponujeme novými poznatkami – osídliť rizikové záplavové územie ? Veď dnes sa už všeobecne prijala zásada, že stavať v tesnej blízkosti vodných tokov je vysoko rizikové rozhodnutie. Prinajmenej obec by mala povinnosť upozorniť stavebníka na tieto rizikové faktory na „Kapušnici“. (Aj poisťovne dnes prehodnocujú poisťovacie zmluvy na objekty v blízkosti vodných tokov.)
Ak hovoríme o slovenskej architektúre, tak to neznamená aby sme prestali hľadať nové výrazové prostriedky, alebo cesty pre harmonické spolunažívanie s inými architektonickými štýlmi. Ukazuje sa – v súvislosti s klimatickými zmenami – že perspektívne to môžu byť ekologické domy a objekty. Ekologické stavby so zelenými strechami napr. zachytávajú dážďovú vodu. A ako vieme, odborníci nám radia, aby sme na zmiernenie dopadu sucha zachytavali dážďovú vodu. Zelené strechy vo vidieckom prostredí – okrem iného – v oveľa menšej miere narušajú prírodný raz krajiny. Prvý takýto pokus sme urobili v Agrozóne Vygoda, kde jeden objekt má trávnatú strechu. Ak by sme však chceli byť presný, tak to nie je prvý pokus v obci. Už v prvej polovici 20. stor. takúto zelenú strechu mali dva objekty. Bol to dom rodiny Varholovcov a sypanec (stolárska dielňa) rodiny Tomasovcov. V tých časoch to musela byť veľká odvaha. Dnes je to alternatíva pre ekologicky zmýšľajúcich ľudí.
Ak myšlienka preferovania slovenskej architektúry a ekologických stavieb nadobudne širšiu podporu v obci, potom by samospráva mala pripraviť také pravidlá, ktoré by okrem iného pomáhali stavebníkom v odbornom poradenstve.
ÚLOHA : Samospráva na svoje náklady uzatvorí zmluvu s architektom, ktorý bude poskytovať
poradenské služby stavebníkom. Zároveň uznesením podmieni schválenie stavebného
povolenia na stavbu rodinného domu, alebo jeho rekonštrukciu využitím poradenskej
služby. (Architekt po odbornej stránke posúdi vhodnosť objektu do nášho prostredia.)
Uznesenie by platilo i na drobné stavby, ktoré sú viditeľné z ulice.
Žiadnemu stavebníkovi nemôže poškodiť, keď sa na jeho zámer niekto pozrie z iného zorného uhla. Keď je to fundovaný architekt, tak môže dokonca stavebníkovi ušetriť peniaze aj energiu.
Vytvorením nových agrozón, pribudnú nové stavebné pozemky. Aby sme predišli zbytočným stretom s občanmi, ktorí nechcú spolupracovať na novej architektonickej podobe obce, treba sa vlastníkov pôdy v riešenom území ešte pred začatím práce na doplnku územného plánu opýtať /v písomnej podobe/, či budú rešpektovať pravidlá pre agrozónu. Ak veľa občanov odmietne spoluprácu, treba hľadať inú lokalitu. Pripadne počkať na novú generáciu, ktorá sa chopí príležitosti, ktorú im ponúka obec.
V určitom zmysle postoj k novým pravidlám pri výstavbe veľkých a drobných stavieb sa stane barometrom našej ochoty prispieť k premene Slovenskej Vsi na útulnú dedinku.
ODDYCHOVÉ ZÓNY V SLOVENSKEJ VSI
Kto má návštevu, niekedy rozmýšľa, čím by mohol svojho hosťa prekvapiť na prechádzke chotárom obce. Možno väčšina z nás by svojho hosťa pozvala na prechádzku k židovskému cintorínu a ukázala mu unikátne minerálne pramene, ktoré vyvierajú neďaleko potoka.(viď knihu o Slovenskej Vsi).
Pred 10. rokmi bola lokalita v katastrofálnom stave – čierna skládka už zasiahla blízky cintorín a zasahovala priamo do prameňov. OZ Slovenská Ves – Vygoda sa podarilo na určitý čas zastaviť ničenie vzácnej lokality. Kedže k lokalite pristupujeme macošsky, rozkladný proces je opäť naštartovaný. Mnohí Slovenčania ani nevedia, že lokalitu navštívili aj ľudia zo zahraničia. Napr. Thomas Damer z USA , hľadajúci svoje korene v našej obci. Najsmutnejší som bol pri návšteve izraelského ministra Yahudu Gassnera /korene má v Strážkach/, ktorého k nám pozval M. Lipták z Kežmarku. Pán Lipták vo svojej knihe o židovských cintorínoch na Spiši vyzdvihol Slovenčanov, že zo židovského cintorína urobili dôstojný pamätník židovským spoluobčanom. Chcel nás pochváliť, ale návšteva skončila hanbou. Nepokosená tráva, chýbajúce šindle na prístrešku, poškodené lavičky – čo k tomu dodať? Bolo mi ľúto práce, ktorou dobrovoľníci lokalitu premenili na oddychovú zónu. Aj moja rodina tam odviedla prácu, možno v hodnote viac ako 1500 Eur.
(V tejto súvislosti je zaujímavý postreh pána Liptáka. Keď som mu vysvetľoval, že ja sa už nemôžem starať o lokalitu, lebo okrem iného už neučím v škole – vtedy som napr. chodil vyučovať ochranu prírody priamo do tejto lokality a so žiakmi som robil brigády – tak odpovedal príbehom : „Domorodci v Afrike doniesli doktorovi A. Schweitzerovi vážne choré dieťa. Po úspešnej liečbe mu rodičia dieťaťa povedali, že keď ich dieťa uzdravil, tak nech sa o neho ďalej stará.“ )
Existuje výstižnejšie vystihnutie správania sa Slovenčanov k vyliečenej vzácnej lokalite?
Afrika, Afrika – ako si ďaleko a predsa si v nás. Aby sme vzácnu lokalitu zachovali pre nasledujúce generácie, nemôžeme všetko ponechať na pleciach dobrovoľníkov. Treba vytvoriť koncepciu jej ochrany a určiť konkrétne úlohy inštitúciam, ktoré majú vplyv na občanov. Budovať agroturizmus a nestarať sa o vzácnu lokalitu, tak to normálny človek nepochopí. Normálny človek by nám nanajvýš poradil, aby sme dali ruky preč od agroturizmu, keď nechceme zažiť ešte väčšiu hanbu.
ÚLOHY :
1. Samospráva – poslanci na svojom zasadnutí by mali vypracovať vlastný plán ochrany lokality.
2. ZŠ s MŠ – pripraviť vlastný plán ochrany lokality v rámci učiva o ochrane životného prostredia.
(Jedným z cieľov oddychovej zóny mala byť premena lokality na školu /učebňu/ v prírode. Viď
môj príspevok „Čo by som dnes neučil“ v Učiteľských novinách, č. 45 – 46/ 2014, str. 12)
3. Cirkvi v našej obci – trpezlivo vysvetľovať úlohy kresťanov v ochrane životného prostredia.
4. V budúcnosti- ak sa podarí vytvoriť agrozónu na Prednej Hore – by sa jej obyvatelia mali
pridať k aktívnym ochrancom našej vzácnej lokality.
Mimoriadnu pozornosť Slovenčanov si zaslúži riečka Biela. Detstvo staršej generácie si nevieme predstaviť bez dobrodružstiev vo Vildbachu. Existuje nádej, že Slovenčania opäť objavia krásu riečky a vytvoria na jej brehu oddychovú zónu. Možno najlepšie miesto bude pri Ceste Slobody, kde by v budúcnosti mal byť postavený most pre cyklistov. Už teraz treba premýšľať, ako zabezpečiť ochranu brehov Vildbachu. V budúcnosti by veľkú úlohu mohli zohrať obyvatelia agrozóny, ak by sa ju podarilo vytvoriť pri Ceste Slobody. To však skoro nebude, a preto treba hľadať alternatívne riešenia.
Najkrajší dar našej obci by sme dali vtedy, keby sme celý chotár premenili na oddychovú zónu.
CYKLOTRASY V CHOTÁRI OBCE SLOVENSKÁ VES
Paradoxne najväčšiu zásluhu na vytvorení cyklotrás v našom chotári má občan Sp.Belej, Martin Siska. Keď pôjdete po poľných a lesných cestách a uvidíte „cykloznačky“, tak to je jeho práca.
Istého času ma starostovia obcí Sl. Ves, Výborná, Vojňany, Podhoran a Toporca pozvali na stretnutie, kde sa hovorilo o možnostiach využitia minerálnych prameňov. Vtedy som navrhol, aby sme pramene prepojili cyklorasou, ktorá sa napojí na vtedy ešte len budovanú belanskú cyklotrasu. (Tento zámer je spomenutý i v knihe o Slov. Vsi, str. 416 – 417) Nadšenie opadlo, a tak spolupráca starostov nepriniesla konkrétne výsledky. Myšlienku prepojenia minerálnych prameňov cyklotrasami neskôr /r. 2014/ doviedlo do úspešného konca OZ Severný Spiš – Pieniny. Vytvorili projekt prepojenia 16 minerálnych prameňov v okrese St. Ľubovňa a získali grant 1 milión švajčiarskych frankov.
Ak budeme rovnako vytrvalý, tak by mohol vzniknúť projekt na predĺženie novovybudovanej cyklotrasy okolo minerálnych prameňov z Vyšných Ružbách až k belianskej cyklotrase/cez Pustovec, Vojňany, židovský cintorín/. Podľa informácie pána starostu, už sa uskutočnilo zakreslenie budúcej cyklotrasy do Vyšných Ružbách. Súčasťou regionálnej cyklotrasy bude i most cez riečku Bielu. Oddychová zóna pri židovskom cintoríne bude slúžiť ako odpočívadlo pre cyklistov.
Náš chotár má mimoriadne vhodné podmienky pre tú skupinu cyklistov, ktorí vyhľadávajú potulky po neasfaltových cyklotrasách. Takto by mohli Slovenčania vybudovať samostatné cyklistické okruhy. Stačilo by urobiť značkovanie a lavičky na miestach, kde sú krásne výhľady, resp. pamätné miesta. Napr. pri zabudnutom cholerovom cintoríne /pri poľnej ceste, ktorá spája Vojňany so Slovenskou Vsou/.
Veľmi atraktívny cyklistický okruh by mohol vzniknúť v spolupráci so Sp. Belou, Lendakom a Výbornou. Začínal by na Ceste Slobody, presnejšie na budúcom moste cez riečku Biela. Tam by sa cyklista rozhodol, či okruh absolvuje po poľnej ceste / a potom sa napojí na Beliansku cyklotrasu/, alebo pôjde na beliansku cyklotrasu, smerom na Tatranskú Kotlinu. Keď si zvolí túto cestu, tak na úrovni Lendaku odbočí na poľnú cestu, ktorá vedie k mostu na riečke Biela v katastri tejto obce. Potom by trasa viedla po opačnom brehu riečky smerom na Sl. Ves – až k mostu. (Je to nerealizovaný projekt M.Sisku.)
STIMULY NA PODPORU OBČANOV AKTÍVNE SA PODIEĽAJÚCICH NA BUDOVANÍ
AGROTURIZMU V OBCI
Je veľa dôvodov, prečo by mala samospráva oceniť prácu občanov, ktorí napr. pomáhajú rozbehnúť agrozónu. ( Mimochodom, v knihe – Slovenská Ves v premenách času – sa môžeme dočítať, že vrchnosť zvyčajne na 16 rokov oslobodila od daní sedliakov, ktorí na ich pôde založili osadu. Boli si vedomí, že títo sedliaci vykonávajú pre nich najťažšiu prácu, ak chcú získať nový zdroj príjmov.)
ZÁSADNÉ DÔVODY
1. Zveľaďovanie obce občanmi je prejavom rozvoja obce.
1. Samospráva môže mať pekné plány o rozvoji agroturizmu, ale bez podpory občanov zostanú
iba na papieri.
2. Vytvorením agroturistických zón obec rozšíri ponuku stavebných pozemkov pre občanov.
3. Architektonické smerovanie obce a ochrana životného prostredia sa posunie na vyššiu úroveň.
4. Občania v agrozóne pomáhajú samospráve riešiť problémy, resp. ich aktivity pomáhajú všetkým
občanom obce. (Napr. obyvatelia Agrozóny Vygoda sa veľkou mierou podieľajú na prípravných
prácach na projekte, ktorý rieši bezpečnosť križovatky na Vygode.)
Návrh stimulov : 1. Finančne a morálne odmeniť dobrovoľníkov, ktorí významne prispejú k vytvoreniu
hodnotného diela, alebo pozdvihnú na vyššiu úroveň sociálnu prácu v obci.
2. Dane, ktoré odvedú stavebníci agrozóny sa budú po dobu 10 rokov vracať
naspäť do agrozóny. Tieto financie sa použijú na rozvoj agrozóny.
3. Podnikatelia v agroturizme budú mať na určitú dobu daňové prázdniny.
(V Hnúšti samospráva odpustila roľníkom daň z pôdy. Obávajú sa, že v hornatom chotári postupne roľníci prestanú hospodáriť na pôde, osobitne lazníci. Ako sa vyjadrili roľníci, veľmi im to nepomôže, ale oceňujú to, že si ich samospráva začína vážiť.)
Keď v obci zbúrame poslednú starú drevenicu, tak až potom oceníme prácu ľudí, ktorí budujú Agrozónu – Vygoda?
AGROTURIZMUS A PODNIKATEĽSKÉ SUBJEKTY V OBCI
Podnikateľské subjekty majú svoje ciele a záujmy, a preto im nemôžeme radiť čo majú robiť.
To čo môžeme zakomponovať do koncepcie je to, že keď dôjde k prekrytiu záujmov obce a podnikateľských subjektov, tak obec privíta ich aktivity v agroturizme. Niektoré z nich – najmä podnikajúce v poľnohospodárstve a lesníctve – nepriamo pomáhajú i dnes. Veď dobrá práca poľnohospodárov a lesníkov dáva nášmu chotáru osobité čaro.
Najďalej k podpore turizmu a rozvoju služieb pre našich občanov prispelo Pasienkové spoločenstvo Ľandy a Urbárska spoločnosť Výborná. Vybudované lyžiarske stredisko si našlo svojich priaznivcov, ale potenciál lokality je oveľa väčší. Ako vieme, v minulosti tu existoval majer Ľandy. Možno obnovenie majera sa stane výzvou pre budúce generácie Ľandošanov. Na obnovenie osídlenia tu existujú mimoriadne priaznivé podmienky. K dispozícií je elektrina a v lokalite vyviera výdatný prameň pitnej vody. Ak sa to podarí, lyžiarské stredisko získa pridanú hodnotu. Ani obnovenie rybníka na Ľandoch nemusí upadnúť do zabudnutia.
V prípade znovuvybudovania majera, resp. iného stavebného projektu, by sme už dnes mali myslieť na riziko prekročenia únosnosti zaťaženia životného prostredia, vrátane nadmerného obmedzenia priestoru pre lesnú zver. Inými slovami povedané, treba si uvedomiť, že keď sa v budúcnosti bude počítať s väčšími stavebnými aktivitami v riešenom území, tak už o ďalších stavebných povoleniach v priestore medzi Ľandami a Kamencami by mal rozhodnúť nezávislý tím odborníkov, nie my.
ZÁVER
Svet nezmeníme, ale život okolo seba môžeme zmeniť. Ak by sme si však chceli spomenúť na projekty (po r. 1989), v ktorých sa spojili občania – aby zútulnili obec – tak ich veľa nenájdeme.
Predložený koncept rozvoja agroturizmu vytvára široký priestor na vymazanie nášho dlhu voči obci. Samozrejme, žiadna koncepcia neurobí zázrak, ak väčšina občanov nebude vnútorne pociťovať potrebu vlastného vkladu do pozitívnej premeny našej obce.
Ono na dedine vždy bolo tak : Jedna skupina občanov tlačila dedinu dopredu, druhá skupina sa len z boku prizerala, intrigovala, pomocnú ruku nepodala. Kam patríte Vy ?
Na slávnosti z príležitosti vydania knihy „Slovenská Ves v premenách času“ som vyslovil túžbu dožiť sa chvíle, keď našu obec prihlásime do súťaže o najkrajšiu obec. Mnohí knihu prečítali, ale nepochopili. Kniha je nielen o minulosti našej obce, ale ja ju predovšetkým vnímam ako výzvu pre mladých Slovenčanov posunuť našu obec na úroveň 21. storočia. Vie niekto povedať iný (hlavný) zmysel vydania knihy? Koniec koncov, ak nemáme najvyššie ambície, v akom stave chceme odovzdať obec našim potomkom?
Tak či onak, prihlášky do súťaže o najkrajšiu dedinu sa už asi nedožijem. Problém je v tom, že nie každému je dopriate žiť sto rokov.
Preto môj návrh treba chápať tiež ako pokus urýchliť čas, narušiť stojaté vody v obci s úmyslom načrtnúť mladším generáciám Slovenčanov alternatívnu cestu rozvoja našej dediny. Je to však cesta, ktorú bez spolupráce, prajnosti a driny nikto z nás nezvládne.
Jozef Smrek,
predseda Občianskeho združenia Slovenská Ves – Vygoda- Nový Šajerberg – Krig